15 rokov robia nezávislé divadlo kolotočiarskym spôsobom. Jana & Peter z divadla NA PERÓNE
Nezávislú divadelnú tvorbu slovenskej scény rozvíjajú už od roku 2005 a hrajú iba tie postavy, s ktorými sa bytostne stotožňujú. Jana Wernerová a Peter Kočiš nie sú len hercami košického nezávislého divadla NA PERÓNE, sú zároveň manažérmi kompletného fungovania divadelného súboru, producentmi, performermi, autormi a učiteľmi na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča. A pár tvoria už bezmála 20 rokov. Prečítaj si o živote kolotočiarov, alternatívnej divadelnej oblasti na Slovensku či hrách zapájajúcich diváka do predstavenia.
Predaný lunapark a gádžo na scéne
Dnes už aj v širších kruhoch známe nezávislé divadlo NA PERÓNE sa stalo obľúbeným najmä vďaka dramatickým dielam, ktoré reagujú na spoločenské dianie naokolo. Málokto však tuší, že jeho zakladajúca členka Jana Wernerová pochádza z kolotočiarskej rodiny a ako prvá z tejto komunity vyštudovala vysokú školu – Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde sa spoznala s budúcim partnerom Petrom Kočišom: „Pamätám si z raného detstva v lunaparku veľmi veľa. Neskôr naša mama predala všetko, čo jej dovtedy bolo domovom a rozhodla sa nás s bratom zapísať do školy. Začali sme žiť úplne iný život,“ hovorí Jana. „Vnímal som to ako nepoznaný svet. Ja sám som bol pre Jankinu rodinu gádžo, niekto z inej vrstvy,“ smeje sa Peter. Prepojenie kolotočiarskej minulosti s novou profesiou sa zrealizovalo oveľa neskôr. Sen o vlastnom divadle vznikol už počas vysokoškolského štúdia. Po škole dostali angažmá v kamennom divadle, ktoré obaja ešte v skúšobnej lehote prerušili. Presťahovanie sa do Košíc prinieslo dvojici nový rozmer, spojili sa s treťou zakladajúcou členkou Zuzanou Psotkovou. Spoločne si v roku 2005 založili občianske združenie.
Počas takmer 15 rokov svojho pôsobenia sa divadlo NA PERÓNE rôzne presúvalo: IC Culture train – bývalé kultúrne centrum Jánošík, vtedy ešte nezrekonštruované Kasárne/Kulturpark či Tabačka. V súčasnosti funguje bez kamenného zázemia, no v budúcnosti si túži otvoriť svoj vlastný priestor: „Raz by sme chceli otvoriť priestor, ktorý sa bude venovať výlučne divadlu a performatívnemu umeniu, v ktorom sa, okrem iného, budú môcť realizovať aj mladšie ročníky. Po pätnástich rokoch si vieme zhodnotiť mnoho vecí a prístupov k vedeniu divadla. Veľa sme sa naučili a záleží nám na progrese divadelnej scény v Košiciach a aj na tom, aby mladí absolventi divadelných škôl mali kde vytvárať svoje projekty. Necítime vyhorenie, práve naopak. Nadšenie, ktoré nás v tejto práci poháňa, sa násobí každým dňom.“
Volali nás nadšenci
Jana a Peter sú akademicky vyštudovaní herci, no v minulosti (najmä v začiatkoch divadla) sa stretli s tým, že ich niektorí označovali termínom divadelní nadšenci, čo im nebolo veľmi po vôli. Dnes sa pri spomienke na toto spojenie usmievajú. Uvedomujú si, že je to práve nadšenie, ktoré ich vždy hnalo vpred: „Každý deň sa bavíme o divadle. Zaujímame sa o predstavenia, ktoré sú aktuálne u nás i v zahraničí, zúčastňujeme sa divadelných festivalov, cestujeme s našimi hrami do rôznych krajín. Divadlo NA PERÓNE sa od iných divadiel odlišuje práve našou autorskou tvorbou – nikdy nehráme niečo, s čím by sme neboli osobne stotožnení, čo by sme nepodporovali svojím názorom,“ vysvetľuje Jana.
Divadlo NA PERÓNE precestovalo takmer celú Európu a predstavilo sa aj newyorskému publiku. Predstavenia sú tak divákom sprostredkované formou titulkov alebo sa herci naučia svoje repliky napríklad aj po arabsky. Jana s Petrom spoločne tvrdia, že v niečom sa ten ich divadelný život podobá tomu kolotočiarskemu a doteraz ich ešte neomrzel: „Najviac sa toho deje, keď sa vydáme na zájazd. Celý náš tím, technici a herci, sa vtesná do jedného veľkého auta alebo do lietadla a vtedy sa začnú diať skutočne nezabudnuteľné príbehy. Herci v kamennom divadle hrajú na stálej scéne, niekto im pripraví kostým, iný postaví scénu. No my sa staráme o celkovú logistiku, vykladáme, nakladáme, manažujeme, hráme, tvoríme, vyplácame. Sme jedna osoba v hneď niekoľkých rolách a pracovných pozíciách, tým sa od štátnych inštitúcií odlišujeme. Ja šoférujem a ešte sa aj volám Kočiš,“ dodáva Peter.
A Holanďan sa opýta: „Stále máte kamenné divadlá?“
Pokroky v divadelnom umení smerujú k medzinárodným spoluprácam a projektom s využitím nezávislých centier. Jana s Petrom z divadla NA PERÓNE poukazujú na neustále rastúce tendencie podpory divadiel. Aj takých, ktoré fungujú bez kamenného priestoru: „V minulosti bola jasne stanovená diferenciácia medzi štátnymi inštitúciami a ochotníkmi – tam spadali aj nezávislé zoskupenia; tí, čo sa snažili o niečo alternatívne. Tam sme patrili aj my, neuznávali nás v ‚oficiálnom‘ svete divadla. Teraz sa tieto zaužívané stereotypy menia, napríklad aj vďaka Fondu na podporu umenia. Mapy miest obsahujú aj nezávislé kultúrne centrá a mesto tak orientuje človeka práve týmto smerom. Keďže fungujeme už tak dlho, zažili sme si éru pred košickým titulom EHMK 2013. Všetci cítime zmenu, ktorá v meste vďaka titulu nastala a ako sa umeniu v Košiciach otvorili rôzne možnosti. Hrávali sme v treskúcej zime v Kásarňach pred rekonštrukciou a v Tabačke, keď bola ešte bez podlahy. Dnes sú možnosti pre prípravu divadelných projektov v tomto meste lepšie, z čoho máme radosť.“
Občiansky aktivizmus
Obvyklou súčasťou hry od „Peroňákov“ je vťahovanie diváka do deja priamo z obecenstva; ide teda o interaktívne divadlo, ktoré láme bariéru medzi javiskom a hľadiskom a diváka mení na aktívnu súčasť predstavenia. To je obľúbená pasáž práve Jany a Petra, ktorí radi narúšajú priebeh hry a ozvláštňujú publikum momentom prekvapenia. Témy, ktoré sú ich najčastejšími námetmi, spravidla odkazujú na spoločenské dianie i politickú situáciu, ktorého sú sami na Slovensku svedkami: „To, čím si sami prechádzame, sa snažíme pretaviť aj do našej tvorby. V predstavení Premena sme takto transformovali hlavnú postavu Kafkovho románu na ústrednú postavu slovenskej škandalóznej politiky a bývalého premiéra. V Slovenskom raji zobrazujeme odkazy druhej svetovej vojny s prepojením na súčasné dianie. V poslednom čase sme sa venovali práve politicky ladeným témam, a tak máme v budúcnosti chuť vytvoriť niečo odľahčené.“
„Dotýkame sa pálčivých a citlivých tém a funkčnosti systému, ktorý sa čoraz viac napĺňa extrémizmom, populizmom a podobne. Takéto predstavenia hrávame pre stredoškolské publikum a pocit nesmierneho zadosťučinenia nám prináša odozva, s akou sa stretávame. Divadlom a umením ako takým sa dá vplývať na verejnú mienku, preto je pre nás dôležité venovať sa aj mladým divákom.“
Aký je partnerský a herecký život v jednom?
Takmer 20-ročná spoločná história sa zdá byť dlhá doba, nie však ak je pretkaná spoločným záujmom a prácou tak ako u členov divadla NA PERÓNE. Dramatické umenie sa stalo súčasťou ich života: „Stále sa spolu máme o čom rozprávať. Je to niečo, čo nás spája a zároveň takto spolu profesne i osobnostne rastieme. Vážime si slobodu, ktorú sme si zvolili – nikdy sme sa nemuseli pred nikým krčiť, pretvarovať, hrať roly, s ktorými by sme nesúhlasili. Nehráme ani jeden pred druhým (aj tak by sme to na sebe spoznali), ale radi sa hráme, preháňame, napodobňujeme, autorsky tvoríme pre nás samých i iné divadlá na Slovensku,“ tvrdí Peter.
Dôležitým míľnikom v kariére je vidieť vlastných študentov na košickom konzervatóriu, ako túžia nasledovať priekopnícky počin jedného z prvých nezávislých divadiel na Slovensku: „Niektorí naši študenti nám vravia, že si vedia predstaviť svoju budúcnosť v podobnom divadle, ako je to naše. Jednoducho vidia, že sa to dá aj bez inštitúcie. Ja dnes cítim hrdosť za to, čo všetko sme s Peťom a rovnako celým naším tímom dokázali. Teraz to oceňujú mladí ľudia. Nechodíme iba do práce – robíme niečo, čo nás živí, šatí a zároveň robí štastnými. Priala by som to každému,“ hovorí Jana.
Rok 2020 prinesie nielen 15-ročné výročie divadla NA PERÓNE, ale napríklad aj spoluprácu s KAIR a holandským dramatikom Sytzem Schalkom na tému populizmus & fake news, divadelný zájazd s predstavením Na stáž! do Švédska a premiéru Janinej rozhlasovej hry v Petrovej réžii v Slovenskom rozhlase. Sleduj ich web pre pravidelné zverejňovanie predstavení a nechaj sa vtiahnuť do deja.
