7 najkrajších svätých miest v Košiciach

Pri príležitosti 30. ročníka Festivalu sakrálneho umenia v Košiciach ťa pozývame na miesta v našom meste i jeho okolí, ktoré majú nielen zaujímavú históriu, ale aj mimoriadny duchovný náboj či zvláštnu poéziu. S výtvarníčkou Andreou Čepiššákovou sme počas jednodňového putovania navštívili sakrálne stavby, ktorými sú Košice doslova posiate. Spomedzi siedmich je každá iná, no všetky vyjadrujú modlitbu človeka, ktorý ako pútnik na svojej ceste hľadá správny smer. Príď sa nadýchnuť histórie.

Synagóga na Puškinovej ulici

Naša púť začala blízko Jakabovho paláca a Železničnej stanice. Vedľa frekventovanej cesty a populárnej Mlynskej tu stojí nikým nerušená staroružová synagóga. Spomedzi šiestich pôvodných je jedinou, ktorá v súčasnosti stále slúži na svoj pôvodný zámer, a tak vytvára priestor pre košickú Židovskú obec a jej obrady či slávnosti. Budova bola postavená v roku 1927, za jej návrhom stoja architekti Géza Boskó a Lajos Oelschläger. Synagóga bola jedným zo zberných miest pred deportáciou, čomu nasvedčujú vyryté nápisy na stenách.

Súčasťou interiéru sú pestré vitráže a kovaný luster v tvare Dávidovej hviezdy na pozadí tmavomodrej okrúhlej kupoly. Nachádza sa tu taktiež galéria Ľudovíta Felda – košického umelca, ktorý prežil Osvienčim (Birkenau) vďaka svojej kresbe a dokumentácie tábora. Pri svojom úteku sa mu podarilo zachrániť okrem svojho aj ďalšie životy. Pre túto skutočnosť a jeho umenie si ho mesto pamätá dodnes. Jeho socha a kresby sú k dispozícii galérie rovnako ako maľby a objekty iných židovských umelcov. Ľudovítovi Feldovi bol taktiež nedávno nainštalovaný pamätník v neďalekom Drevnom parku, ktorý po novom nesie aj nový názov na počesť maliara – Feldov park.

Dóm sv. Alžbety / Južná veža

Skvost mesta, pýcha východného Slovenska, gotická zrenička a tá najimpozantnejšia stavba Košíc. Desaťtisíce veriacich, ateistov, zahraničných a obyvateľov mesta si sem každý rok prichádzajú uctiť krásu tejto katedrály a štýly jej pilierov, vitrážnych okien, zlatého oltára či perníkovej strechy. Klasická návšteva Dómu zahŕňa výstup na severnú (Žigmundovu) vežu, odkiaľ sa naskytne pohľad na červenkasté strechy mesta. My sme sa ale rozhodli preskúmať vnútorný labyrint južnej veže, ktorá v sebe skrýva nielen spleť chodieb a nedokončený vrchol – kupola je tu tak nízko, že sa jej môžeš dotknúť končekmi prstov. Južná veža nám odkryla tajomstvo Kultu svätej krvi. Mnohí možno nepoznajú príbeh a Vatikánom uznaný zázrak z pozadia eucharistie vtedajšieho Kostola sv. Alžbety. Počas obradu sa nemotornému kňazovi podarilo rozliať konsekrované víno (teda Svätú krv) na biele plátno, korporál. V tomto víne sa zjavila Kristova tvár a pápež Bonifác IX. uznal odpustky tým, ktorí podporia výstavbu Dómu rovnako ako to vtedy bolo v kostoloch v Benátkach a Assisi. Jeho vyjadrenie je možné nájsť v odpustkovej bule z roku 1402.

Južná veža tak zobrazuje vernú kópiu udalosti v barokovom štýle. Vo veži sa taktiež dá nájsť moderné točité schodisko a umelecké inštalácie. Osobitne zaujímavým bol pre nás röntgenový portrét sochy, ktorý sme tu našli. Ten je súčasťou jubilejnej výstavy vedenej košickou reštavrátorkou Máriou Spoločníkovou, ktorá sa dlhé roky podieľala na záchrane gotických pamiatok z Dómu sv. Alžbety. Z Dómu je možné putovať na Levočskú horu, čo patrí k medzinárodne známej pútnickej sieti Camino de Santiago. Symbol mušle je vsadený priamo v dlažbe pred katedrálou. Andrea Čepiššáková nám o putovaní viac porozprávala tu.

Synagóga na Zvonárskej ulici

Po návšteve Dómu sv. Alžbety sme sa vrátili na Zvonársku ulicu, kde sa nachádza najstaršia ortodoxná synagóga vybudovaná v roku 1883. Práve táto zóna mesta patrí pôvodným majetkom a pozemkom Židovskej obce, ktorá tu stále prevádzkuje kóšer reštauráciu, kancelárie či iné priestory. Je tu možné nájsť rabínov byt, radnicu alebo rituálne kúpele mikve. Vstup do tejto synagógy, jednej z najkrajších na Slovensku, si každý návštevník zapamätá určite doživotne.

Nádherné maľby v maurskom štýle, liatinové stĺpy podopierajúce empory z dreva s vzorom Dávidovej hviezdy, na ktorých sa nachádza zachovalá ženská galéria – to všetko vytvára posvätnosť miesta, ktoré si počas 2. svetovej vojny zapísalo na svojich stenách mnoho utrpenia. Až do 90-tych rokov bola synagóga využívaná ako sklad kníh Vedeckej knižnice, a preto sa jej interiér postupne rekonštruuje. Nám sa ale páči oveľa viac jej súčasný stav, a tak odporúčame synagógu navštíviť čím skôr. Unikátnou príležitosťou budú umelecké inštalácie počas Festivalu sakrálneho umenia, kedy tento židovský chrám ožije prostredníctvom snahy mnohých umelcov priblížiť synagógu miestnym i turistom.

Dominikánsky kostol / Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Naše putovanie nás zaviedlo do časti mesta, ktorá patrí dominikánskej reholi. Jej príchod sa datuje až do 13. storočia, kedy sa prví dominikánski bratia prišli usadiť do Košíc z Maďarska. Na dnešnom mieste stojí známe Dominikánske námestie, farebný domov farmárskych malopredajcov a ranných nákupčích domáceho burčiaku, cestovín, kvetov alebo zelovocu. Kolosálnou dominantou námestia je však kostol/kláštor vybudovaný na sklonku 13. storočia. Ide o najstarší kostol v Košiciach s najvyššou kostolnou vežou v meste (68 m). Prežil morovú epidémiu, uhorskú reformáciu, náboženské nepokoje, požiare, prestavby, režimy, majiteľov či rôzne účely svojho využitia.

Tento vyše sedemstoročný velikán vyniká nádhernými freskami z 18. storočia, ktoré na samom vrchu kupoly vytvárajú ilúziu otvoreného stropu, a teda priameho pohľadu do nebies. Obzvlášť sme si všimli rohy kupoly s označením hlavných kontinentov sveta – ASIA, AMERICA, AFRICA, EVROPA. Zaujímavosťou je, že maľby obsahujú nepravé praskliny, ktorých úlohou bolo ešte viac zvýrazniť starodávny vnútrajšok kostola. Počas našej návštevy sme tiež nahliadli pod prízemný profil a objavili sme katakomby v podzemí kláštora.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, Bankov

Sakrálne miesta v Košiciach nie sú iba v hlavnom centre mesta. Preskúmali sme aj košické periférie, aby sme tak objavili tri rôzne kaplnky. Prvá z nich bola vybudovaná v roku 1903, čo dosvedčuje mramorová tabuľa v maďarskom jazyku. Nachádza sa v rekreačnej zóne Bankov uprostred oddychového parku, blízko lesných tratí a mimo ruchu mesta. Kaplnka si prešla nedávnou rekonštrukciou v lete 2018 a žiari pastelovými odtieňmi žlto-oranžovej farby.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Bankov

Druhú kaplnku, ktorú sme našli na Starej spišskej ceste, je drobná čerstvo premaľovaná stavba zasvätená Jánovi Nepomuckému. Tento svätec bol v roku 1729 vysvätený pápežom Benediktom XIII., takmer 400 rokov po jeho mučeníckej smrti. Traduje sa, že vďaka jeho urputnému rozhodnutiu neprezradiť kráľovi Václavovi IV. výpoveď z hriechov jeho manželky Žofie Bavorskej, a tak zachovať spovedné tajomstvo, ho umučeného nechal kráľ hodiť do Vltavy. Podobizeň Jána Nepomuckého je preto často zobrazovaná pri mostoch ako patróna spovedníkov, topiacich, pltníkov a iných. K bankovskej kaplnke venovanej na jeho počesť sa prichádzali modliť generácie Košičanov či pútnikov Levočskej cesty už od 19. storočia. Pre duchovné vyrovnanie sem tiež chodievali pracovníci vtedajšej bane – magnezitky. Súčasťou kaplnky je priľahlý bankovský prameň a drevený altánok.

Kaplnka sv. rodiny, Kavečany

Záver dňa sme strávili na kavečanskom kopci s magickým výhľadom na celé mesto. Osamotená tu stojí Kaplnka sv. rodiny, ktorá nesie tabuľu s rokom 1900. Z troch, ktoré sme si obzreli, bola táto kaplnka práve tou najstaršou. Je umiestnená na línii červenej značky Cesty hrdinov SNP a dá sa odtiaľ vystúpiť k Chate Hrešná alebo na okolité kopce.

Sakrálne miesta, povesti či duchovné zaujímavosti mesta Košice sú jednoznačným dôvodom prečo navštíviť východ Slovenska. Rezervuj si izbu od Invisible Hotel a obdivuj fresky a starobylé múry kostolov a synagóg.