Ako sa nestratiť v systéme ochrany duševného vlastníctva s riaditeľkou SOPK v Košiciach
Budova s elegantnou fasádou na rohu Bačíkovej a Hlavnej je síce už nejaký čas nevyužívaná, stále si však zachovala svoju monumentálnosť. Vypovedá o dôležitosti inštitúcie, pre ktorú bola postavená a ktorá píše svoju históriu v Košiciach už od roku 1860. Niekdajšie sídlo predchodcu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Košiciach sme navštívili s jej riaditeľkou Monikou Kočiovou.
Už od svojho zriadenia obchodná komora bola organizáciu, ktorá reprezentovala záujmy remeselníkov, obchodu či služieb. Aj v dnešnej dobe je jednou z jej úloh práve prepájanie podnikateľskej obce, akadémie, verejnej správy, vedecko-výskumných či kultúrnych inštitúcií. V súčasnosti je tiež prioritou rozvoj inovačného potenciálu, a to nielen v Košiciach, ale v celom regióne. Tam, kde vznikajú inovácie, sa nepochybne dostáva k slovu aj duševné vlastníctvo. Čo všetko zastrešuje tento pojem a prečo je potrebné vedieť, ako ho chrániť?
„Pod duševné vlastníctvo môžeme zahrnúť všetky výsledky tvorivej činnosti, ktoré už majú alebo môžu nadobudnúť majetkovú hodnotu. Sú teda majetkom tvorcu, resp. autora a na ich používanie potrebujeme jeho súhlas,“ vysvetľuje Monika. Tvorivá činnosť umelcov (napr. literárna, hudobná, fotografická, architektonická) spadá do kategórie autorského práva, teda nie je potrebné ich formálne registrovať. Je však dobré, ak autor označí, komu vytvorené dielo patrí. „K svojmu dielu môžete pripojiť upozornenie o autorských právach, napríklad text ‚všetky práva vyhradené‘ alebo symbol © spoločne s rokom, kedy ste dielo vytvorili.“
Patentovať či nepatentovať
V prípade vynálezov, výrobkov, ich vylepšených dizajnov a označení pôvodu je registrácia nevyhnutná. „V našom regióne nájdeme veľa firiem, ktoré inovujú, čím si zabezpečujú konkurencieschopnosť. Každú inováciu je však potrebné chrániť a ideálne ju dať aj patentovať, čo je dnes v zahraničí bežným štandardom.“ Hovoríme o kategórii práva priemyselného vlastníctva, ktoré spadá do kompetencie Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR).
Kedy je ale potrebné začať sa zaoberať otázkou ochrany duševného vlastníctva? „Ideálne hneď od začiatku, v procese vývoja nápadu. V prvom rade je potrebné preveriť, aký spôsob ochrany prichádza do úvahy alebo je vhodný pre ten-ktorý prípad. Hlavné je to neodkladať. Môže sa vám totiž ľahko stať, že vás niekto s podobným nápadom v registrácii patentu predbehne.“
Dôležitou etapou v tomto procese je aj takzvaná patentová rešerš. Vďaka nej predídete zásahu do cudzích priemyselných práv v prípade, že podobné riešenie niekto pred vami už navrhol a patentoval. „Je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť narušeniu cudzích práv priemyselného vlastníctva a súdnym sporom, ktoré nie sú lacnou záležitosťou. Zároveň si tak overíte, či je váš nápad skutočne inovatívny. Na druhej strane je dôležité myslieť na to, že do momentu podania prihlášky svoj nápad nesmiete nikde zverejniť,“ upozorňuje Monika. V praxi sa stretávame aj so situáciou, že pôvodcom inovácie je zamestnanec. „V tom prípade si právo na patent alebo úžitkový vzor môžu pôvodcovia uplatniť u svojho zamestnávateľa.“
Čo ale robiť v prípade, ak niekto zneužije vaše duševné vlastníctvo? V prípade autorstva je zákon na vašej strane. Pri priemyselnom vlastníctve máte vyhraté len vtedy, ak ste formálnu ochranu nezanedbali a vlastníctvo si riadne zaregistrovali. „Je dobré obrátiť sa na odborníkov z ÚPV SR, ktorí vám pomôžu zorientovať sa v zákonoch. Porušenie priemyselných práv totiž môže viesť k priestupkovému konaniu, občianskoprávnemu súdnemu konaniu či trestnému postihu.“ V tomto smere organizuje SOPK pravidelné konzultačné dni, kde majú firmy ale aj jednotlivci možnosť prísť sa individuálne a bezplatne poradiť s expertmi z ÚPV SR.
Lepšia ochrana práv môže priniesť viac inovácií
Ako majú slovenskí podnikatelia a tvoriví ľudia zvládnutú problematiku ochrany práv duševného vlastníctva? Štatistiky hovoria za všetko. „V oblasti inovačnej výkonnosti Slovensko dlhodobo obsadzuje najnižšie priečky. Na druhej strane v našom regióne sa za posledné desaťročie výrazne posilnilo postavenie IT, kreatívneho priemyslu, transferu znalostí, technológií a inovácií. Lepšia znalosť firiem o duševnom vlastníctve môže byť ďalším krokom k tomu, aby dokázali z tejto priaznivej situácie vyťažiť a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť na domácich aj zahraničných trhoch.“ Pomôcť má cezhraničný projekt InProTool, ktorý realizuje Košická regionálna komora SOPK v spolupráci s obchodnými komorami regiónov Banská Bystrica, Novohrad, Heveš a Boršod-Abov-Zemplín. Výstupom bude online služba na prediagnostiku priemyselných práv pre podniky a jednotlivcov. „Každý záujemca po vyplnení online dotazníka získa informáciu o tom, na akú formu ochrany duševného vlastníctva by sa mal zamerať. Cieľom je zvýšiť povedomie ľudí o tejto problematike a zároveň uľahčiť žiadateľovi orientáciu v možnostiach ochrany jeho priemyselného vlastníctva.“
Zamestnanci obchodných komôr budú tiež v rámci projektu InProTool vyškolení na poskytovanie tejto novej prediagnostickej služby, ale aj na poskytovanie ďalších konzultačno-poradenských služieb v oblasti priemyselnoprávnej ochrany. „Navyše som veľmi rada, že tento projekt realizujeme v spolupráci s maďarskými partnermi, čo nám dáva možnosť prehlbovať cezhraničnú spoluprácu nielen medzi našimi inštitúciami, ale približovať aj podnikateľov na oboch stranách hranice.“
Kam ďalej Košice?
Monika považuje za výhodu Košíc, že sa do vedúcich pozícií mnohých firiem a inštitúcií dostávajú ľudia s chuťou spolupracovať. „Práve tu vidím úlohu SOPK ‒ rozvíjať prieniky záujmov medzi verejnou a súkromnou sférou, kultúrou či školstvom. Je veľmi dôležité, aby sme o sebe vedeli, búrali pomyselné bariéry a hľadali to, čo nás spája a v čom si vieme byť vzájomne nápomocní. Iba tak dokážeme všetci spoločne napredovať.“ Na záver však dodáva, že Košický kraj nie je len o ľuďoch a firmách v meste Košice. „Realita za hranicami metropoly východu je iná a krásne rôznorodá. Nájdeme tu inšpiratívne príbehy firiem a ľudí, ktorí ich vybudovali a o ktorých sa nevie a nikto o nich nepíše. Mojou víziou je prepájať svet inovácií s tradíciou, ktorú tú máme roky. Skúsenosťami, na ktorých vieme stavať a firmami so vzťahom k regiónu, ktoré neodídu za výhodnejšími podmienkami podnikania do zahraničia. Aj tradičné priemyselné odvetvia pôsobiace v jednotlivých regiónoch tvoria dôležitý dielik skladačky. Ak ho pomôžeme rozvinúť, dokáže byť jednak oporou pre svoju komunitu a zároveň zdrojom jedinečnosti a diverzity pre celý kraj.“
Projekt Cezhraničný nástroj na prediagnostiku priemyselných práv (InProTool – Industrial Property cross-border pre-assessment tool) je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci slovensko-maďarského cezhraničného programu Interreg V-A Slovensko-Maďarsko. Celkový rozpočet projektu s trvaním 16 mesiacov (1.12.2020 – 31.3.2022) je 165 170 EUR z toho ERDF príspevok je 140 394,50 EUR.
Realizáciu projektu zabezpečuje Banskobystrická regionálna komora SOPK (hlavný partner) v spolupráci s Košickou regionálnou komorou SOPK a maďarskými obchodnými komorami regiónov Novohrad, Heveš a Boršod-Abov-Zemplín.
www.skhu.eu
