Botanická záhrada UPJŠ slávi svoje 70. výročie. O jej budúcnosti s riaditeľom Pavlom Mártonfim
Pôvodne bola táto botanická záhrada založená ako Botanický inštitút Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v období po 2. svetovej vojne ako súčasť rozvoja školstva tretieho stupňa na východnom Slovensku. Botanická záhrada UPJŠ je dodnes najväčšou na Slovensku a vďaka svojej úctyhodnej zbierke vyše 4000 druhov, poddruhov a kultivarov rastlín sa považuje za jednu z najvýznamnejších botanických inštitúcií v strednej Európe. Jej rozloha je v súčasnosti asi 30 hektárov a jednou z jej zaujímavostí je aj najsevernejšia exteriérová lokalita subtropickej magnólie veľkokvetej v Európe. Táto magnólia pochádza z teplých oblastí juhovýchodnej časti USA.
Krátka história záhrady
Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach bola založená 5. 5.1950 ako reakcia na potrebu rozvíjať vysokoškolské vzdelanie aj na východnom Slovensku. Jej prvým riaditeľom sa stal Dr. Jozef Rácz, ktorý inicioval túto progresívnu výstavbu v povojnovom období. Jej veľké expozičné a niekoľko menších skleníkov boli dokončené v roku 1958, keď botanická záhrada patrila pod Slovenskú akadémiu vied a ďalšie skleníky boli dobudované v neskoršom období. Súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa stala v roku 1964. Od roku 2018 vedie inštitúciu vysokoškolský profesor RNDr. Pavol Mártonfi, PhD.
Čo prinieslo 70. výročie?
Pavol Mártonfi je riaditeľom Botanickej záhrady UPJŠ dva roky, ale v botanickej záhrade ho bolo možné vidieť už v 80. rokoch 20. storočia, keď bol študentom, od 90. rokov odborným asistentom a od roku 2011 je profesorom na Katedre botaniky na Prírodovedeckej fakulte. Pri príležitosti okrúhleho 70. výročia založenia inštitúcie sa zamestnanci záhrady po modernizácii vnútorných priestorov v roku 2019 pripravujú na ďalšie zmeny v oblasti revitalizácie budovy a skleníkov ako aj na výstavbu nového návštevníckeho centra. Pre odbornú verejnosť je určená botanická konferencia 3. – 4. 9. 2020 s témou História a súčasnosť botanického výskumu a ochrany prírody.
„Pri príležitosti tohto významného výročia navštívia našu konferenciu odborníci z celého Slovenska i blízkeho zahraničia. Pre širokú verejnosť vydala Slovenská pošta v spolupráci s našou inštitúciou v júni unikátnu poštovú známku s vyobrazením magnólie veľkokvetej ako symbolu Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach. Na výtvarnom návrhu sa podieľal akademický maliar doc. Igor Benca a rytcom známky aj hárčeka je akademický maliar Rudolf Cigánik. Známky vyšli v náklade 60 000 kusov.
V najbližšom období by sa malo rozbehnúť kompletné zateplenie budovy vďaka grantom z európskych fondov, ktoré dopomôžu k šetreniu nákladov na energie, ktoré sú najväčšou položkou pri prevádzke záhrady. Tešíme sa tiež na pripravované návštevnícke centrum s kaviarňou, ktoré nahradí dnešný zastaralý vstup. Ďalšou atraktivitou vo vonkajších priestoroch bude dendrologický náučný chodník, ktorý vznikne zo zdrojov projektu Interreg v spolupráci s Botanickou záhradou v Nyíregyháze. Návštevníci sa na ňom dozvedia zaujímavosti o domácich i cudzokrajných drevinách a zároveň budú môcť aktívne využívať čas pri cvičení na fitness zariadeniach.“
Aktivity Botanickej záhrady UPJŠ
Prečo je teda tak dôležité desiatky rokov udržiavať botanickú inštitúciu? Botanická záhrada UPJŠ sa venuje širokej škále aktivít, ktoré zahŕňajú zbierkotvornú, výskumnú a výstavnú činnosť. Okrem iného sa v expozičných skleníkoch botanickej záhrady od roku 2006 uplatňuje biologická ochrana rastlín, čo znamená, že rastliny nie sú ošetrované pesticídmi a návštevníci záhrady sa preto nemusia báť, že by prostredie skleníkov bolo škodlivé pre ich zdravie. Na ničenie škodcov, ktoré napádajú rastliny, sú využívané organizmy ako osičky či lienky, ktoré požierajú, a tým likvidujú škodcov rastlín. Preto ak pri návšteve záhrady spozorujete škvrnité či fľakaté listy, nie je to z nedostatku starostlivosti, ale istý čas je ich udržiavanie nevyhnutné preto, aby sa v dostatočnej miere rozmnožili predátori. Tí neskôr likvidujú škodcov.
Najväčšia zbierka kaktusov v krajine
Botanická záhrada sa tiež pýši najväčšou zbierkou kaktusov a sukulentov na Slovensku, je ich viac ako 11 000 kusov, ktoré sú reprezentantmi celkovo 750 druhov týchto púštnych a polopúštnych rastlín pestovaných v botanickej záhrade.
„Naše základné poslanie je ochrana a záchrana geofondu v rámci celosvetového združenia botanických záhrad – spoločne prispievame k zachovaniu flóry na Zemi. Medzinárodná spolupráca sa uskutočňuje okrem iného aj výmenou semien medzi botanickými záhradami celého sveta. V rámci našej zbierky disponujeme aj najdrahšou orchideou na svete – črievičkovcom Rothschildovým (Paphiopedilum rothschildianum), ktorého hodnota sa pohybuje na úrovni 4000 €. Jednou z najzaujímavejších druhov, ktoré u nás rastú, je volémia vznešená (Wollemia nobilis). Jej pôvod sa datuje ešte do dôb dinosaurov; ide preto o jednu z najzriedkavejších rastlín na svete, objavenú len pred pár rokmi v Austrálii. Už spomínaná magnólia aj volémia sa nachádzajú hneď pri vstupe do botanickej záhrady.“
Slovo botanikiáda skutočne existuje
Ďalším poslaním Botanickej záhrady UPJŠ je, čo už vyplýva zo samotného zastrešenia inštitúcie miestnou univerzitou, prispievanie k vzdelávaniu a výchove v odboroch botanika, fyziológia rastlín i ekológia. Jednou z možností, ako vzdelávaciu činnosť podporiť, je organizácia populárnych súťaží, z ktorých sa najznámejšou stala každoročná Botanikiáda pre žiakov 5. ročníka základných škôl. Súťaž je určená deťom z celého východoslovenského regiónu, ktoré sa po zvládnutí školských kôl zúčastňujú regionálneho kola priamo v priestoroch Botanickej záhrady UPJŠ. Program súťaže je pripravený aj pre učiteľov, ktorí majú možnosť vypočuť si rôzne prednášky alebo napríklad sa zúčastniť ochutnávky čajov a podobne.
„Návšteva botanických záhrad navracia človeka k prírode. Je nádherné byť medzi rastlinami, či už kvitnú alebo nie – ich životné procesy či rozdielnosť oproti živočíšnej ríši stoja za pozornosť. Ľudia u nás nachádzajú upokojenie zo stresu, ktorý na nás dennodenne útočí – nie je to len pandémia, ale aj starosti bežného života. Ľudia prídu sem a vidia, že príroda funguje ďalej tak ako predtým. Vydýchnu.“
Lietadlo plné kukiel z Kostariky
Výstavná činnosť je určená primárne pre potešenie a vzdelávanie dospelých a detí. Pravidelne sa v zariadení konajú výstavy orchideí, výstavy kaktusov, výstavy bonsajov, výstavy jesenných plodov, včelárske výstavy, paleontologické výstavy, raz sa uskutočnila aj výstava svetielkujúcich rastlín. Najpopulárnejšou medzi návštevníkmi však zostáva výstava tropických motýľov.
„Každý rok, v období od mája do júna, mávame výstavu tropických motýľov, hoci sa nám to tento rok kvôli pandémii nepodarilo. Kukly tropických druhov motýľov nakupujeme z fariem v Kostarike a vo Veľkej Británii. Prichádzajú k nám letecky v stovkách kusov. Motýle vyliahnuté z kukiel žijú len pár dní, a preto ich pravidelne musíme dopĺňať, aby si krásu motýľov čo najviac návštevníkov mohlo pozrieť naživo. Kukly z Kostariky nakupujeme od firiem, ktoré sa aktívne podieľajú na záchrane tropických dažďových pralesov v oblasti Amazonky, a tak naše výstavy tiež prispievajú k zachovaniu životného prostredia a biodiverzity na Zemi.“
Ako si japonskí botanici slovenské púpavy nazbierali
Neodmysliteľnou časťou činnosti Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach je výskumná činnosť, z čoho karyologický výskum a výskum reprodukcie rastlín sú jedným z hlavných výskumných zameraní botanickej záhrady. Okrem pohlavného rozmnožovania je predmetom výskumu aj nepohlavné rozmnožovanie, ktoré je občas “schované” – síce na rastlinách vznikajú semená, ale v skutočnosti vznikajú ako klony materskej rastliny a nepredchádza im štandardný pohlavný proces. Tomuto javu sa hovorí aj agamospermia. Tieto poznatky majú veľký význam pre pochopenie evolúcie rastlinných druhov vo všeobecnosti. Takéto procesy sa napríklad vôbec nevyskytujú pri vyšších živočíšnych organizmoch.
„V evolúcii rastlín poznáme procesy, ktoré nie sú mysliteľné napríklad u človeka. Už len pri obyčajnom rozmnožovaní rastlín môžu niektoré exempláre stratiť pri deliacich procesoch jeden či dva chromozómy a takto vzniknutá rastlina dokáže žiť, akoby sa nič nestalo. Takáto strata čo i len jediného chromozómu je u človeka nezlučiteľná so životom alebo vedie k vážnym genetickým poruchám. Podobne v evolúcii rastlín môžu vznikať nové druhy tak, že blízko príbuzné druhy rastlín medzi sebou hybridizujú a vytvoria potomstvo, napríklad s dvojnásobným počtom chromozómov.
Iné druhy sú zasa schopné sa rozmnožovať bez pohlavného procesu, teda ako sme spomínali, agamospermicky. Napríklad sa moja manželka vo svojom výskume venovala rozmnožovacím procesom púpav, ktoré sú z tohto hľadiska veľmi zaujímavé. Napriek všeobecnému povedomiu, že púpava je len jedna, vedia špecializovaní botanici rozlíšiť až stovky rôznych druhov púpav. Keď vyšiel článok o tomto výskume, japonskí botanici si prišli nazbierať naše púpavy do Košíc, pretože v ich krajine sa takéto nenachádzajú a chceli ich ďalej skúmať. Tento výskum realizovaný v Botanickej záhrade UPJŠ pokračuje aj na iných druhoch a je rozvíjaný v spolupráci s Centrom biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied a Katedrou botaniky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ.“
