Ich video mapping sa hýbe v éteri už vyše 10 rokov. Ako vyzerá práca Nano vjs?

Nano vjs je umelecké zoskupenie vizuálnych umelcov, ktorí sa venujú nielen video mappingu. Ich mediálne diela mali šancu vidieť aj Košičania počas viacerých ročníkov Bielej noci alebo na najväčších slovenských festivaloch, ako sú Pohoda a Grape. Kto tento kolektív tvorí, ako sa pracuje s 3D animáciami a živým vizuálom a kde si ich performance viete pozrieť najbližšie, sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Kto tvorí Nano vjs?

B: Nano vjs je vizuálny kolektív, ktorý pôsobí v oblasti mediálneho umenia v Košiciach od roku 2010. Aktuálne ho tvorí Beáta Kolbašovská, Jakub Pišek a Šimon Mészáros. Spoznali sme sa na univerzite pri štúdiu odborov nových médií, sochy a animácie. Venujeme sa video mappingu, živým vizuálom a umeniu vo verejnom priestore nielen na Slovensku, ale aj s presahmi do zahraničia. V rámci Nano vjs zastrešujeme vizuálnu časť, spolupracujeme s hudobníkmi, performermi, inštrumentalistami, hercami a tanečníkmi.

J: V roku 2008 som začal vyvíjať softvér na video mapping. Umelec Boris Vaitovič prišiel s nápadom na umelecký grant, v rámci ktorého sme si prenajali projektor vhodný na video mapping a vyskúšali si premietať na Dominikánsky kostol. Túto udalosť sme nazvali Nanometers Paradise a považujem to za úplný začiatok Nano vjs. Podnietilo to vznik kolektívu, ktorým sme dnes. 

Čo je potrebné pri video mappingu ovládať?

J: Ak hovoríme o video mappingu, je potrebné zvládnuť viacero disciplín. Jednotlivec je podľa mňa na takéto niečo trošku málo, príprava 5-minútovej performance si väčšinou vyžaduje oveľa viac ľudí, ktorí sa podieľajú na jednotlivých úlohách. Podľa mňa je (okrem technických vecí) najdôležitejšie zvládnuť 3D grafiku, z ktorej vie umelec zostrojiť krátku show.

3D grafika môže byť tvorená v akomkoľvek programe ako Blender, 3ds Max, Maya. My pracujeme hlavne s Blenderom, ktorý je open source. Jedna časť našej práce zahŕňa prípravu a druhá je samotné premietanie. Nano vjs dodnes pracuje so softvérom, ktorý som vyvíjal v roku 2010 pred Nanometers Paradise. Tieto možnosti pre nás skvelo fungujú a zároveň nemusíme platiť za komerčné produkty.

B: Každý, kto sa tomu chce začať venovať, potrebuje veľa trpezlivosti a veľké odhodlanie. Nie je to jednoduché a chce to veľa času. Človek, ktorý sa tomu chce venovať, tomu musí predovšetkým veriť a vedieť, prečo to robí. Robíme mapping prostredníctvom 3D animácie, čo je náročné na technické záležitosti ako rendering, čas a samotné vytvorenie vizuálneho motívu. 

Ako prebieha spolupráca s inými umelcami?

J: Naša činnosť spája viacero disciplín. Video mapping na architektúru je len jedným z nich, venujeme sa aj výstavnej činnosti, divadlu a klasickému vj-ingu na párty. Podľa toho spolupracujeme s hudobníkmi, ideálne s tými, s ktorými sa nám najlepšie komunikuje ohľadom toho, ako má finálny výsledok vyzerať. VJ-ing v spolupráci s lokálnymi hudobníkmi ako Majkl Kelso alebo Dead Janitor sa líši od video mappingu na budovy, čo si vyžaduje oveľa dlhodobejšiu prípravu. Väčšinou ide o približne 5 až 10-minútovú show, ktorá sa opakuje v slučke na fasáde. 

Dramaturgiu zohľadňujeme viacerí, aby nám to celé dávalo zmysel a zapadalo do seba. Ak nám to dovoľuje rozpočet, nechávame si skladby vyrábať na mieru. Často spolupracujeme s Daliborom Kocianom, umeleckým menom Stroon. Funguje to obojstranne – my ho voláme pomôcť nám s mappingami a on nás zasa na svoje koncerty.

B: Rozdiel je v tom, že video mapping na architektúru sa vytvára mesiace dopredu a live vizuál sa tvorí na mieste. Pri spolupráci s Dead Janitorom sme počas poslednej Bielej noci v Košiciach vytvárali video mapping na Dóm svätej Alžbety.

Ako sa tvorí 3D námet na jednotlivé podujatia?

B: Pri mappingoch sú naše projekty site specific. To znamená, že vychádzame z toho, ako reálne fasáda vyzerá. Neskôr robíme 3D model, z ktorého sa vytvára vizuálny obsah priamo šitý na mieru každej fasáde. Motívy vznikajú priamo z architektonických prvkov fasády, témy závisia od témy festivalu/umeleckého podujatia. Teraz napríklad plánujeme premietať na nádvorí Východoslovenskej galérie v rámci cyklu Zánik planéty, spracovali sme teda ekologickú tematiku. Všetko však záleží od priestoru, s ktorým pracujeme.

J: Ak téma nie je daná, tematicky spracúvame fasádu samotnú – históriu budovy či grafické motívy, ktoré sa na nej nachádzajú. Architektúra je téma sama osebe. Motívy preto prichádzajú aj celkom prirodzene. Prvú vec, ktorú si pri novom projekte zostrojíme, je 3D model fasády. Najväčšie gro našej práce sa týka obsahu, ktorý nasleduje po dohode a istej forme osnovy, ktorej sa držíme počas procesu tvorby. Vytýčime bod, odkiaľ sa bude premietať a všetci traja pracujeme z tohto východiskového bodu. Odtiaľto sa začína pracovať na obsahu, nasleduje strih a čerešničkou na torte je finálne premietanie.

Na aké projekty najradšej spomínate, ktoré boli pre vás najväčším úspechom?

B: Posledná Biela noc v Košiciach a náš video mapping na Dóm svätej Alžbety. Príprava na toto podujatie nám trvala približne polrok. Pre mňa osobne to bola naša prelomová performance. Tiež rada spomínam na účasť na veľkých festivaloch ako Pohoda a Grape alebo alternatívnejšie Hradby samoty. Radi sa zúčastňujeme na Krepí festivale v nezávislom kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici a s vj-ingom sme začínali v prešovskom kultúrnom centre Wave. Nanometers Paradise v roku 2010 bol jeden z vôbec prvých video mappingov, ktoré sa uskutočnili na Slovensku. 

J: Pre mňa to bolo určite Nanometers Paradise, keďže to hralo kľúčovú rolu v tom, že sme ako Nano vjs vôbec začali fungovať. Na Pohode som mal možnosť vj-ovať na veľkom stejdži, Bea mala rovnakú možnosť. Dôležitý míľnik bol tiež prvý veľký mapping počas Bielej noci, keď sme premietali na Kalvínsky kostol. Stretli sme sa vtedy s novou generáciou projektorov. Bola to naša prvá Biela noc a zároveň prvý event, kedy sa pomedzi ľudí ani nedalo prechádzať.

Na akých témach/motívoch/fasádach by ste chceli pracovať najradšej?

B: Takých vecí je viacero. V minulosti sme napríklad dlhé roky chceli premietať na Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Tento rok sa to konečne podarí v rámci udalosti Fullove dni. Budeme pri tom využívať prvky jeho kresby a aj mozaiku, ktorá je priamo na fasáde galérie.

Čo chystáte do budúcnosti?

J: Premiéru novej opery Roberto Devereux v Štátnom divadle v Košiciach, v ktorej sme pripravovali celú video scénografiu.

B: Okrem spomínaných video mappingov v slovenských galériách sa v lete chystáme na umeleckú rezidenciu do kultúrneho centra Nástupište 1-12 v Topoľčanoch. Tam nás čaká spolupráca s japonskou animátorkou a švédskym hudobníkom. Okrem toho máme rozbehnuté spolupráce v nemeckom Amorbachu a slovinskej Novej Gorici, ktoré ale kvôli pandémii zatiaľ nemajú časové ohraničenie.