Inkluzívny filmový festival vytvára bezpečný priestor pre všetkých
Keď to chce odvahu ísť do kina
INKLUZÍVNE MESTO
Hoci sú mesto Košice druhým najväčším na Slovensku, inklúzia (nielen) v súvislosti s kultúrnymi podujatiami má svoje úskalia. V dokonale inkluzívnom meste sa napríklad obyvatelia bez rozdielu jednoducho pohybujú, majú dostupné všetky potrebné informácie a sú do veľkej miery samostatní aj napriek fyzickému či mentálnemu hendikepu. V dokonale inkluzívnom meste si všetci vedia jednoducho zabezpečiť základné denné potreby, ale tiež užívať voľný čas, vyraziť do ulíc s priateľmi, prípadne aj za kultúrou. Kultúrne inštitúcie sú na rôznych návštevníkov a ich potreby pripravené a prispôsobené, a minimálne dostatočne informujú o špecifikách programu a (ne)vhodnosti pre určité skupiny.
CÍTIŤ SA BEZPEČNE
Ak sa v Košiciach zúčastníme na kultúrnom podujatí, zistíme, že rôznorodosť publika nie je vysoká. Nežijeme vo veľkomeste, ale aj napriek tomu na podujatiach stretneme relatívne príliš stabilné publikum, rovnakú „bublinu“ milovníkov kultúry zo strednej triedy, bez zjavných fyzických, či sociálnych bariér. Inklúzia na úrovni kultúrnych inštitúcií je v začiatkoch. Niektoré, najmä väčšie a zriaďované kultúrne inštitúcie spĺňajú základné kritéria ako bezbariérovosť či organizovanie špecializovaných podujatí pre špecifické skupiny obyvateľov. Menšie kluby, kultúrne centrá či galérie však tento servis neponúkajú, a to najmä z dôvodu finančnej a technickej náročnosti. Vo všeobecnosti na podujatiach chýbajú komplexnejšie opatrenia ako napríklad indukčné slučky, titulky, audiokomentáre či slúchadlá na komentár pre nevidiacich. „Z diskusií na tému inkluzívna kultúra však ako najväčší faktor, ktorý odrádza rôzne zraniteľné skupiny k účasti na kultúrnych podujatiach, je chýbajúci pocit bezpečia a vytvorenia takzvaného ‚bezpečného miesta‘. Ak je tento bezpečný priestor vytvorený, častokrát nahradí aj technické nedostatky, ktoré sú ochotní navštevníci so znevýhodnením prekonať. Ak sa však necítia bezpečne a príjemne, nenahradí im to ani to najlepšie technické vybavenie. To sa však netýka len kultúrnych akcií, ale mesta a jeho prostredia ako celku,“ vysvetľuje spoluzakladateľka Kina Úsmev a riaditeľka Inkluzívneho filmového festivalu Barbora Andor Tóthová.
KINO PRE VŠETKÝCH
Bezpečný priestor sa v Kine Úsmev snažia vytvoriť od samotného začiatku, ale strategickejšia práca s rôznymi zraniteľnými skupinami začala v roku 2019. „S organizáciami zastupujúcimi zraniteľné skupiny sme pracovali už od otvorenia kina v roku 2016. Objednávali si u nás priestory pre rôzne vlastné podujatia. S organizáciami ako Usmej sa na mňa, ETP Slovensko, Artest, Keď môžem pomôžem sme mali dlhodobé a osobné vzťahy, a tak vznikla myšlienka vytvárať program nielen pre nich, ale približovať ich ‚klientov‘ aj mainstreamovému publiku. Znie to možno ako klišé, ale naozaj sme chceli byť kino pre všetkých a tiež scitlivovať naše publikum voči ľuďom, z ktorých radov máme priateľov a známych. Len cez kontakt a pravidelné stretávanie, sa nás problémy zraniteľných skupín môžu týkať v každodennom živote. V tomto nám veľmi pomohol grant od Active Citizens Fund Slovakia. Bez projektu by nevšedné formáty premietaní ako autism friendly a dementia friendly, ale aj inkluzívna filmová škola Klapka!, nemohli fungovať,“ pokračuje Andor Tóthová. V súčasnosti Kino Úsmev ponúka celkom šesť špeciálnych formátov takzvaných „otvorených“ premietaní – baby friendly, senior, dementia friendly, autism friendly, blind friendly a deaf friendly. „Naše otvorené premietania majú veľký úspech. Na autism friendly nám chodí bežne aj 70 návštevníkov. Každé premietanie je technicky a priestorovo prispôsobené danej zraniteľnej skupine, avšak marketing cielime aj na bežné publikum. Väčšina premietaní je tiež zdarma, aby sme odstránili finančnú bariéru. V súčasnosti si vyraziť do kina je aj pre mnohé rodiny veľmi nákladná záležitosť. Bez podpory by to nešlo, ale po skončení projektu ACF sa nám podarilo získať zdroje z grantov EHP a Nórska. Vďaka tomu vieme naše inkluzívne aktivity financovať ešte minimálne rok. Patrí k nim aj inkluzívna filmová škola a workshopy,“ vysvetľuje Natália Centková, projektová manažérka Kina Úsmev.
INKLUZÍVNY FILMOVÝ FESTIVAL?
Prvý ročník festivalu bol paradoxne výsledkom pandemických obmedzení v rokoch 2020 a 2021. Kvôli nim sa totiž nemohli konať v kine Úsmev inkluzívne krúžky či špeciálne premietania, pozastavený bol z pochopiteľných dôvodov celý chod kina. To bolo impulzom k tomu, aby sa využil letný čas pandemického uvoľnenia a všetky znevýhodnené skupiny tak mohli počas festivalu dobehnúť zameškané.
„Pre niekoho je ísť do kina na film banálna vec, ktorú môže spraviť, kedy sa mu zachce. Pre iného je to však takmer nemožná úloha. Práve týmto ľuďom dal IFF šancu ísť na premietanie zaujímavých filmov a zažiť atmosféru festivalu bez zbytočných obáv,“ vysvetľuje Andor Tóthová. A nielen to, na festivale mali ľudia s rôznymi formami znevýhodnenia možnosť tiež brigádovať, diskutovať či ponúknuť ostatným náhľad do svojho sveta. Cieľom festivalu je totiž, okrem organizácie samotnej akcie, dostať tému inklúzie v kultúre do verejného diskurzu a otvoriť diskusiu na túto tému.
Ľudia so znevýhodneniami neboli len cieľovým publikom festivalu, ale tiež pomáhali tvoriť jeho obsah a pomáhali aj so servisom okolo neho. Stali sa doslova dušou festivalu. Do kina vás tak uvádzala Evka s pohybovým hendikepom, pivo vám doniesol Dávid, ktorý žije s downovým syndrómom. V rámci programu vystupovalo divadlo Hopi Hope, občianske združenie Usmej sa na mňa na Hlavnej ulici ukázalo, ako sa žije s rôznymi formami zdravotného postihnutia a počas celého festivalu tiež s logistikou pomáhali mladí rómski chlapci zo Šace, ktorých zavolalo občianske združenie Keď môžem pomôžem. Zažiť ste mohli tiež koncert v tme nevidiaceho hudobníka Marka Orosa a celý festival otváralo vystúpenie žiackeho zboru Deviatka Khere Chave zo základnej školy na Luníku IX. Festivalové noviny pripravil novinársky krúžok mladých Rómov prostredníctvom občianskeho združenia ETP Slovensko a dizajn navrhlo BRUT.TO, ktoré svoje práce tvorí spoločne s osobami so zdravotným hendikepom. Spoluprácu pri organizácii festivalu si pochvaľuje aj predsedníčka spolupracujúceho občianskeho združenia zameraného pre osoby so zdravotným znevýhodnením Usmej sa na mňa Dagmar Kočiová: „Inkluzívny filmový festival v Košiciach ukazuje všetkým, ako by to malo vyzerať v praxi. Niektorí máme obmedzenia v tom, niektorí v inom. Preto som veľmi rada, že na tomto festivale sa premietajú filmy pre špecifickú skupinu, ale môžu sa ho zúčastniť všetci. Možno si uvedomia, s akými prekážkami sa ľudia so zdravotným znevýhodnením stretávajú bežne. Je to dobré a prospešné pre obidve strany.“
O ČOM BOL – téma OSLAVA
Celkovo bol program festivalu rovnako pestrý ako i publikum, pre ktoré bol určený. IFF ponúkol trinásť filmových titulov, tri koncerty, divadelné predstavenie, dve diskusie, dve zážitkové hry a citlivé premietania pre nevidiacich, nepočujúcich, ľudí s autizmom (AUTISM friendly), seniorov s kognitívnymi poruchami (DEMENTIA friendly), rodičov s deťmi (BABY friendly). „Okrem starších, už takmer kultových titulov ako Hoří má panenko, Benny and Joon či Volám sa Sam sme premietli aj festivalové filmy Prečo skáčem, Čakanie na karneval, Margarita so slamkou a slovenský dokument Hluché dni. Svoj animovaný film Univerzálna sedemčlenná akcia odpremiéroval člen umeleckého zoskupenia Artest Michal Góč, finále festivalu bolo premietanie francúzskej komédie Prípitok v Amfiku,“ uviedla Slavomíra Macáková, dramaturgička Kina Úsmev a festivalu.
Ústrednou témou prvého ročníka bola oslava. Oslava rozmanitosti, lásky, stretnutia, priateľstva, bezpečia, filmu a kultúry ako takej.
NEDOSTATKY FESTIVALU
Napriek snahe sprístupniť festival pre všetkých, aj IFF narazil na svoje limity. V prvom rade na tie fyzické. V kine Úsmev a ani v tom záhradnom nie je napríklad bezbariérový prístup. Vozíčkarom tak museli pomáhať dobrovoľníci. Taktiež záujem v niektorých kategóriách znevýhodnených ľudí nie je až taký veľký, najmä z dôvodu neexistujúceho návyku navštevovať kultúrne podujatia. Chýbali tiež označenia v priestore ako vodiace čiary pre nevidiacich či QR kódy na lepšiu orientáciu. Výsledným zistením je náročnosť vyhovieť všetkým skupinám so znevýhodnením, ale už len pokúsiť sa o to je výnimočným zjavom na kultúrnej scéne v meste. V snahe posunúť druhý ročník na vyššiu úroveň sa festivalový tím rozšíril o ľudí, ktorých sa táto téma/tento festival priamo dotýka a sú v strede jeho záujmu. Zároveň prinášajú otázky, riešenia, konzultujú program, priestor aj dizajn. Sú nimi Michal Vaško, Andrea Dantsitsová a Monika Zuzana Ruščáková. „Príležitosť zapojiť sa do tohto projektu ma veľmi potešila, nakoľko som ako násťročný chodil do kina Úsmev pravidelne. Ja to vnímam ako unikátny projekt, kedy sa organizátori snažia najprv danú problematiku – situáciu pochopiť, a až tak hľadajú riešenie. Je veľmi prospešné, že obe strany sme si našli k sebe cestu. Ako človek s hendikepom som pri tomto projekte pochopil, že často navonok jednoduché, možno niekedy až banálne riešenia potrebujú čas na realizáciu, či už kvôli financiám, byrokracii, alebo nevôli iných sa angažovať. Na druhej strane veľmi oceňujem, že organizátori pochopili, že túto problematiku treba riešiť postupne, systematicky, skrátka premyslene. Práve preto verím, že sa nám spoločne podarí už tento rok posunúť o krôčik ďalej a že o niekoľko ročníkov to bude priestor a festival naozaj pre každého,“ vysvetľuje Michal Vaško.
BUDÚCNOSŤ FESTIVALU / TENTO ROČNÍK
Čo sa týka ústrednej témy, v druhom ročníku ňou bude ODVAHA. „Pre mnohých ľudí je vyjsť zo svojej bubliny, vyjsť do ulíc, vyjsť za kultúrnym podujatím veľmi náročné. Odvaha je niečo, čo ich sprevádza každý deň. Tento ročník je špeciálny aj kvôli nečakanému vzniku novej zraniteľnej skupiny v Košiciach, ktorú tvoria ukrajinskí utečenci. Množstvo výziev, ktorým čelia, je obrovské a odvaha je niečo, čo sa nám s touto komunitou spája veľmi intenzívne. Tento rok nám grafiku festivalu vytvorila ukrajinská grafička Katya Slonova a veríme, že sa nám podarí čo najviac premietaní uviesť s ukrajinskými titulkami,“ dodáva Andor Tóthová. Na organizáciu druhého ročníka prispela schéma Košice 2.0, granty EHP a Nórska a Audiovizuálny fond. Preto aj tento rok bude možné vidieť skvelé filmy, koncerty, diskusie či rôzne iné formy inkluzívnych aktivít. Tentoraz to bude koncom augusta, konkrétne posledný augustový víkend 26-28.8.
Aj tento rok budú pri celom festivale pomáhať členovia OZ Usmej sa na mňa. „Opäť ich uvidíte aj v úlohe brigádnikov a dobrovoľníkov. Mladí ľudia s intelektuálnym, sluchovým a zrakovým znevýhodnením budú obsluhovať v kaviarni, iní budú pomáhať pri uvádzaní do kina, s technikou atď. Je to pre nich obrovská skúsenosť do života, povzbudenie ich sebavedomia, ale zároveň aj ukážka pre všetkých zamestnávateľov, že títo ľudia vedia byť obohatením a dávajú procesom nový rozmer,“ teší sa Dagmar Kočiová. „Čerešničkou na torte bude krst kalendára DVA BREHY, ktorý vznikol z fotografií inkluzívnej módnej prehliadky pod vedením Helmuta Bistiku, kde si modely šiat vyrábali mladí ľudia – zdraví a hendikepovaní a vytvorili jednu veľkú rodinu,“ uzavrela predsedkyňa OZ Usmej sa na mňa.
Barbora Andor Tóthová prezentovala inkluzívne aktivity Kina Úsmev v rámci podujatia Interdisciplinárny Online Lab o inkluzívnej kultúre organizovaného Creative Industry Košice v spolupráci s Urban Space Lab v rámci iniciatívy Slovensko-nórske kultúrne spájanie podporenej Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Grantov EHP a Nórska.
Podujatia sa zúčastnili: Zuzana Zmateková, textilná dizajnérka a autorka Amenge.projekt, Laurie Vestøl z Urban Space Lab, Barbora Andor Tóthová, spoluzakladateľka Kina Úsmev a Arild Berg, umelecký mentor a profesor na OsloMet.