Invázne rastliny sú serióznym globálnym problémom, hovorí botanička Eva Sitášová

Invázne rastliny – pojem, ktorý je málokomu známy, no dopad týchto nepôvodných rastlinných druhov dovezených do našej krajiny zo zahraničia, je nesmierny. Kvety, byliny, či dokonca dreviny, ktorých biotop sa nenachádza na Slovensku, zaberajú priestor domácich rastlín a, čo je najdôležitejšie, spôsobujú výrazne nebezpečné alergické ťažkosti alebo vyvolávajú rôzne kožné poranenia. Inváznymi rastlinami v Košiciach sa zaoberá botanička Eva Sitášová, ktorá posledných 32 rokov viedla Prírodovedné oddelenie vo Východoslovenskom múzeu. Posledný rok pred nastúpením do dôchodku sa rozhodla skompletizovať údaje o meste a nepôvodných druhoch, ktoré doň nepatria.

8000 herbárových položiek

Svoje štúdium v odbore všeobecnej biológie si dokončila na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a neskôr pracovala štyri roky na Katedre všeobecnej botaniky univerzity, ktorá sídli v budove Botanickej záhrady. Od tohto obdobia je už 37 rokov zamestnankyňou Východoslovenského múzea (VSM) na Námestí Maratónu mieru, z čoho viac než tri dekády viedla Prírodovedné oddelenie. Jej činnosť v múzeu zahŕňa rozmanitú škálu aktivít ako lektorovanie, prieskumy či odbornú a zbierkovú činnosť.

„V 1988-om roku sme založili Botanické oddelenie, kde som zaujala funkciu botanika. Keďže je VSM zbierkotvornou inštitúciou, vytvárali sme prvé zbierky a ručne ich, ešte vo vtedajšej dobe bez pokrokového laboratórneho vybavenia, zalievali do plexiskla. Dnes má herbár múzea do 8000 položiek z východného Slovenska, ale aj z lokalít zo zahraničia. Svoju prvú výstavu ‘Príroda pre zdravie’ som venovala liečivým rastlinám, ktoré som skúmala aj vo svojej diplomovej práci na univerzite, a to konkrétne obsahové látky koreňov rumančeka pravého. Láska k liečivým rastlinám vo mne ostala dodnes a tvorí rozsiahlu časť môjho odborného portfólia. Tú druhú zabrali invázne, nepôvodné rastliny, ktorým sa venujem moju takmer celú pôsobnosť v múzeu.“

Kanadské, japonské, české, žliazkaté

Invázne rastliny sú nepôvodné botanické druhy, ktoré narúšajú prirodzený chod v prostredí daného biotopu. Tieto rastliny sa na územie Slovenska dostali rôznymi formami, najčastejšie sem boli dovezené. Zlatobyľ kanadská, pohankovec japonský, pohankovec český, agát biely, pajaseň žliazkatý či ambrózia palinolistá sú mená len niekoľkých konkrétnych druhov, ktoré sa vyskytujú aj v Košiciach. Ich najväčšou hrozbou je schopnosť rozšíriť sa do enormných plôch a rozmerov. Nevedomosť všeobecných pestovateľov či poľnohospodárov ohľadom týchto rastlín vyúsťuje do serióznych problémov, ako vysvetľuje Eva: „Ak sa Košice chcú stať zeleným mestom, musia sa o tieto rastliny patrične postarať. Preto som si na tento rok stanovila kompletný monitoring nepôvodných inváznych druhov na území mesta. Výsledok svojej práce plánujem odovzdať Komisii životného prostredia a dúfam, že následne sa veci pohnú k lepšiemu a túto vážnu botanickú problematiku našej prírody budú riešiť kompetentní.“

Krása spúšťa spúšť

Dôvodov, prečo zakročiť proti nepôvodným druhom, je viacero – po prvé, svojím obrovským rozšírením zamedzujú priestor rastlinám, ktorým je toto prostredie prirodzené. Invázne v novom biotope nepoznajú nepriateľa vo forme škodcov či chorôb, darí sa im rozmnožovať sa a pôvodné rastliny tak idú do úzadia alebo nevyrastú vôbec. Druhým dôvodom je pohltenie poľnohospodárskych oblastí, ktoré by v bežnom prípade mohli byť využívané na pestovanie plodín či inú činnosť. Posledným, no človeku zrejme najhrozivejším problémom, sú silné alergické reakcie, ktoré spôsobujú.

„Druhy ako ambrózia palinolistá alebo zlatobyľ kanadská zvyšujú pomer alergikov niekoľkonásobne. V Maďarsku napríklad kvôli ambrózii ich počet za posledné roky vzrástol o 20%. Tento druh nájdeme aj v katastri mesta Košice, či v blízkom okolí. Najčastejšie ide o cestné komunikácie, kde šíreniu výrazne pomáha transport s kolesami áut. Pritom by správny manažment dokázal takémuto rozširovaniu zabrániť – stačí pravidelne a dôkladne pokosiť okraje komunikácie pred kvitnutím. Celkové vykynoženie týchto rastlín si vyžaduje niekoľko rokov metodickej činnosti – množstvo druhov sa vyznačuje schopnosťou dlhodobej dormancie, teda preventívneho zastavenia rastu v nepriaznivých podmienkach. Dokážu takto prečkať zopár rokov a období, kým znova vykvitnú. Mnoho ľudí si vysadí invázne rastliny kvôli ich vzhľadu a pritom vôbec netušia, akú spúšť v ich záhrade zanechajú.“

Zdĺhavé boje vs. dlhoročná inventarizácia

Slovenská legislatíva zahŕňa 11 druhov inváznych rastlín, ktorých pestovanie, rozmnožovanie, dovoz či obchodovanie je trestné a prikazuje, aby sa o postihnuté plochy staral správca alebo ich vlastník. V celej krajine je nepôvodných druhov však pritom takmer 916 a invázne sa z nich správa asi 29 druhov. Problém vo všeobecnosti nastáva, ak nie je jasné, komu plocha patrí alebo sa viacerí vlastníci o plochu nestarajú kolektívne. Eva vysvetľuje, že existujú tri typy manažmentu pri zabraňovaní rozširovania inváznych rastlín na svete:

„Existuje klasický, mechanický spôsob – ten zahŕňa kosenie a manuálne vytrhávanie. Druhým spôsobom je chemický postrek a posledným kombinácia oboch zmienených. Samozrejme, nedá sa hocičo hocikedy použiť a treba zohľadňovať ohrozenie ďalších druhov, ktoré sa v okolí nepôvodných nachádzajú. V niektorých prípadoch je ale nevyhnutné zakročiť aj s chemickým riešením. Na niektorých lokalitách v alúviu rieky Uh sa napríklad nachádza boľševník obrovský – ide o obrovskú mrkvovitú rastlinu, ktorú si v Českej republike v minulosti vysadili do kláštorných, zámockých záhrad. Produkuje 40 000 semien a ich dormancia môže niekedy trvať až 4 roky. Obsahuje látky, ktoré spôsobujú popáleniny a veľké pľuzgiere, čo je nebezpečné najmä pre deti.“

„Nevedomosť ľudí je hnacím motorom pre fenomén inváznych rastlín. Mnohým sa jednoducho páči estetická funkcia a medonosnosť jednotlivých kvetín či bylín. Málokto si uvedomuje, akú spúšť dokáže nepôvodná rastlina spôsobiť v našich biotopoch a ako sa alergie za posledné roky v okolitých krajinách rozširujú. Ak si chceme zachovať prirodzenú biodiverzitu Slovenska, musíme túto problematiku riešiť.“

Aj na Žriedlovej pri Cassovare

Eva Sitášová po 37-mich odpracovaných rokoch vo Východoslovenskom múzeu odchádza do dôchodku. Pre tento rok sa rozhodla pripraviť kompletnú inventarizáciu nepôvodných druhov v Košiciach, ich výskyt, možné ohrozenie a návrh manažmentu pre ich odstránenie.

„Prechádzam sa a poznám celé mesto a invázne rastliny v ňom dokonale. Napríklad nad Žriedlovou ulicou pri Cassovare sa nachádza pohankovec český, na mnohých miestach na sídlisku Terasa, či v južnej časti mesta pohankovec japonský aj český. Alúvium rieky Hornád smerom na Družstevnú pri Hornáde či parcely pri Aničke sú na jeseň žlté od zlatobyle kanadskej. Problémy v meste spôsobujú aj pajaseň žliazkatý či javorovec jaseňolistý ako napríklad na Štefánikovej ulici. Pri celkovej problematike je nesmierne dôležitá komunikácia s cestármi, železničiarmi, vodohospodármi, lesníkmi aj poľnohospodármi. Svoj výskum robím preto, aby si ho mohla pozrieť Komisia životného prostredia – prvým krokom je oboznámiť kompetentných s tým, čo u nás rastie a aké nebezpečenstvo dané rastliny predstavujú. Nikdy nie je neskoro. Vždy sa dá niečo robiť a tento problém riešiť najvhodnejším alebo najoptimálnejším prístupom.“

Doplnkové fotografie inváznych rastlín: archív Evy Sitášovej