Na pomedzí lásky a pustošení reality

Onomatopoje štúdio štúdio z Košíc tvoria Róbert Rampáček a Palko Matia.
Robert je majster zvuku, študoval na Akadémii umenia v Banskej Bystrici, je zakladateľom festivalu dokumentárnych filmov DOCsk. Palko je kameraman, tiež študoval na Akadémii umenia. Bol súčasťou Street Art Communication festivalu. Od roku 2015 spolu vytvárajú audiovizuálne spoty, promo videá, a animácie pre neziskové, kultúrne organizácie, biznis sektor, startupy. Sú významnou značkou košickej kreatívnej audiovizuálnej scény.

Ako rozvojovú cestu ste prešli?

Obaja sme študovali filmovú tvorbu, popri ktorej sme sa venovali organizovaniu festivalov. Róbert organizoval v Košiciach festival dokumentárneho filmu, ja som sa organizačne podieľal na festivale Street Art Communication. Po dokončení filmových škôl sme prirodzene ostali v kultúrno-kreatívom priestore a z pozície videotvorcov v ňom podnikáme dodnes.
Kreatívne fungujeme v rozmedzí žánrov, ktorým sme sa venovali popri štúdiu; na pomedzí lásky a pustošeniu reality. V rámci optimalizácie sme v roku 2018 (po 4.rokoch samoty) vymenili vlastný ateliér za inšpiratívny coworkingový priestor 436 Lab. Jednou z obetí tejto zmeny bola zvuková postprodukcia, ktorú odvtedy riešime externe. Zmena paradigmy však priniesla do nášho podnikania nové vzťahy, nových pracovných partnerov, viac investícií do hardvéru, väčší focus na vizuálnu podobu našej práce a vianočné večierky s viac ako dvoma ľuďmi. Dnes vieme vo vlastnej réžii pokryť a vytvoriť stredne veľkú audiovizuálnu produkciu.

Núti vás rozvoj technológii na inovácie, nie len v procese vyrobí, ale aj v komunikácii s zákazníkmi a klientami alebo interne, vo firme?

Drony, VR, 180, 3D, deep fake…, tam sme teraz. Samotná technológia snímania obrazu je stále dostupnejšia, lacnejšia, zaujímavejšia, inteligentnejšia. V súčasnosti sa nachádzame – aj ako spoločnosť, aj my ako firma, na hrane vstupu do virtuálneho priestoru. Začíname reálne rozlišovať, či tvoríme 2D alebo 3D, na akých platformách budem obsah prezentovaný, či aké zariadenie sa na sledovanie použije. Či už medzi sebou, alebo pri komunikácii s klientom. Je rozdiel ak vytvárame pre 6 palcový displej smartónu alebo Oculusy.
No a dotoho všetkého na dvere dnes klope (klop-klop) umelá inteligencia. Najnovšie verzie postprodukčných programov využívajú hlboké neurónové siete a strojové učenie na rozpoznávanie tvári, detekciu objektov, superškálovanie, či izolovanie ľudského hlasu od prostredia…Nie všteko sa samozrejme dá konvenčne používať, ale pri hľadaní výrazových prvkov, či odlíšiteľnosti, je dnes možností naozaj veľa.
My konkrétne najnovšie testujeme možnosti a uplatniteľnosť 360 stereoskopickej produkcie.

Ako vnímate spoluprácu vo vašom sektore v Košiciach? Existuje vedomie o nutnosti spolupráce a vzájomného budovania lepších podmienkach pre všetkých ktorý sú vo vašom obore?

Je to absolútnou nevyhnutnosťou. Video sa síce do istej miery dá robiť selfmade, ale film je kolektívna záležitosť. V Košiciach sa v rámci sektora poznáme, vieme kto čo robí, kto je v čom výnimočný. Vieme, čo tu chýba, čo musíme objednávať z vonku. Myslím, že “povedomie” o spolupráci prichádza so zväčšujúcou sa mierou skúseností a pracovných vzťahov.
Nečakané partnerstvá sú najviac! Long story short: Keby nás náš kolega, grafický dizajnér z Midfield štúdia Roman Juhás nenamočil do Národnej ceny za dizajn, dnes by sme s najväčšou pravdepodobnosťou neboli jej laureáti.

Je tu dostatok zručných ľudí aby podniky ako je váš vedeli prinášať nove hodnoty a rast?

Gro slovenského audiovizuálneho trhu sa nachádza v Bratislave. Končia tam aj kreatívni Košičania, ktorí nemajú vážnejšie väzby na domov. V meste sa väčšie audiovizuálne produkcie netvoria. Ak sa niečo väčšie vytvára, tak sa remeselníci prinášaju zvonku. Keď sme minulý rok pracovali na dokumentárnom filme pre RTVS, kameraman, ostrička a zvukár boli zvonku, v našej réžii bol scenár, réžia, produkcia a obrazová postprodukcia. Čo sa týka edukačno-tvorivých možností, tak dobrými príležitosťami sú vždy Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond. V súčasnosti napríklad riešime vývoj a testy animovaného sci-fi, na ktorý sme dostali dotáciu práve z AVF.

Mate skúsenosti s pracou s komunitou v ktorej žijete?

Róbert je súčasťou inkluzívneho programu Kina Úsmev ako lektor a dnes už aj dramaturg projektu. Ja som zas spolutvorcom a lektorom audiovizuálneho vzdelávacieho labu v Tabačke.
Je pre nás dôležité byť reálnou súčasťou priestoru, v ktorom žijeme, tvoríme, pracujeme.

Je prostredie v ktorom každodenne robíte podporujúce pre kreatívne podniky ako je váš?

Za posledných 10 rokov sa zmenilo veľmi veľa. V kontexte kreatívneho priemyslu je to najmä vďaka titulu EHMK. Vznikli inkubátory, vzdelávacie projekty, infraštruktúra, nové možnosti. Mesto sa zmenilo zvonku aj zvnútra. Za 10 rokov košická kulturno kreatívna obec vygenerovala desiatky talentovaných ľudí, či projektov.
Myslím, že dnes je rozdiel najmä v akceptácii kultúry, umenia a kreativity na úrovni mesta.
A pre budúcnosť vnímame ako najdôležitejšie to, aby zvíťazila Ukrajina.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.