Najdemokratickejšie miesto v meste

Brána do mesta, prestupný uzol, tolerovateľný chaos.

Námestie osloboditeľov (ďalej v tomto texte ako Námestie, pretože ak niekto v Košiciach povie Námestie, všetci vedia, ktoré jedno jediné konkrétne to je) má na mape Košíc centrálnu pozíciu, ale vo vnímaní mestskej identity mesta Košice jeho vlastnými obyvateľmi je viac hraničnou líniou, za ktorou (na severnej časti hranice) začína mesto a pod ktorou (na južnej časti hranice) mesto končí. Centrálne Námestie, ktoré je zároveň historickým centrom, dopravnou tepnou aj perifériou zároveň. Koľko identít sa na jednom mieste stretáva, toľkými životmi miesto žije. A nie je ich málo.

Námestie je miesto, ktoré už v rámci vlastnej definície dopraje obyvateľom a užívateľom veľkorysé priestory, aby odľahčilo užším, zahusteným uliciam (to na väčšine územia mesta Košice nie je problém, ale námestia sú aj v iných mestách).

Námestie v meste Košice je opakom definície námestia. Nie je jasný jeho koniec ani začiatok, jasná definícia ani funkcia. Je to skôr spojenie kvalít viacerých okrajov mesta z jeho historického vývoja ako dôsledne plánovaná výstavná skriňa mesta. Masívne križovatky v susedstve Námestia a hlavný dopravný ťah z východu na západ uberajú Námestiu mestské atribúty a pridávajú mu hodnoty infraštruktúry autostrády.

Na križovatke Štúrovej a Južnej triedy slúži tento priestor ako kľúčový dopravný uzol, ktorý okrem veľkého počtu chodcov, pojme aj rôznorodú zmes dopravných prostriedkov. Mentálna mapa užívateľov Námestia zahŕňa aj okolie budovy Auparku, ktoré predstavuje trochu nevľúdny múr. Hmota obrovskej budovy však prispieva k zmierneniu mierky Námestia vytváraním jeho hraníc na východnej strane. 

Dopravná funkcia v posledných rokoch zmierňuje svoju prítomnosť na Námestí, napriek tomu však stále dominuje jeho charakteru aj jeho verejným priestorom. A ak už nie priamo zaberaním priestorov (parkovisko medzi Dargovom a Hiltonom, ktoré sa niekoľkokrát za rok vyprázdni a ukáže svoj veľkolepý potenciál), tak aspoň skomplikovaním ich prístupnosti (oba pamätníky po stranách električkových koľají sú skôr širokými ostrovčekmi v strede križovatky, ako pamätnými miestami).

Pokiaľ existovali mestské hradby (a mesto Košice skutočne končilo na námestí), priestory okolo Námestia ostávali z taktických a strategických dôvodov nezastavané. Odkedy mestské opevnenie ustúpilo priestorovému a ekonomickému rozvoju mesta a z južného cípu stredovekej pevnosti sa stal centrálny bod celej aglomerácie, priestor Námestia ponúka priestor pre širšie vzťahy a potreby, ktoré jeho obyvatelia alebo okoloidúci potrebujú. Blízkosť staníc, prestupný uzol verejnej dopravy, z ktorého je možné dostať sa takmer na ktorýkoľvek koniec mesta a množstvo služieb v okolitých prevádzkach vytvorili prirodzený tok (a aj zastavenie sa) veľkého množstva ľudí, ktorí na tomto mieste upotrebujú svoje veľmi rozličné potreby.

Námestie má množstvo podôb a životov. Letný sa líši od zimného, denný od nočného, prestupný sa líši od čakajúceho, aktívny sa líši od pasívneho. Časť identity Námestia tvorí aj jeho temnejšia rovina.

V bezprostrednej blízkosti Námestia sa nachádzajú miesta s nedostatočným, alebo neexistujúcim osvetlením, kasína, liminálne priestory, miesta, ktoré na Hlavnej ulici a v iných reprezentatívnych častiach mesta prešli lokálnou formou džentrifikácie, ale na Námestí, hraničnom mieste, kde sa stretávajú všetky košické svety, ešte stále ostávajú.

Námestie dodnes pôsobí dojmom nedokončenej práce, zanedbaného dieťaťa, tolerovateľného chaosu, zle zaplátanej deky v podkrovnej izbe na chate na Bukovci. Časti medzi sebou sú pozošívané necitlivo, nahrubo, nie vždy prekrývajú pôvodné zámery a pôvodné diery. Napriek rozviacerenému vzhľadu a identite Námestie funguje ako rušný uzol.

Mesto Košice nemá veľmi šťastnú históriu v pomenovaní konkrétnych miest atribútom námestie.

Festivalové námestie (Amfiteáter), Staničné námestie (Stanica), Kasárenské námestie (Kino Úsmev), Národné námestie (Národná banka) alebo Námestie Maratónu mieru (Maratón) majú podobnú štruktúru a funkciu ako Námestie osloboditeľov dopravného uzla a odkladiska áut.

Reprezentatívne námestia ako Hlavné námestie a Námestie slobody spolu s Dolnou bránou a parkami nemajú vlastnú rozpoznateľnú a používanú identitu, ale sú súčasťou výkladnej skrine Hlavnej ulice.

Verejné priestory na sídliskách a v historických obciach, ktoré sa stali súčasťou mesta, ako napríklad Jegorovovo námestie, Lidické námestie, Námestie kozmonautov, Námestie mladých poľnohospodárov či Námestie oceliarov, bojujú nielen so skutočnou periférnou topografiou a nedostatočným tokom ľudí, ale aj s charakterom, názvoslovím, či zmysluplnosťou svojej existencie.

Prečo je teda Námestie osloboditeľov najdemokratickejším miestom v meste?

Práve pre jeho jednoduchú prístupnosť pre každého. Väčšina električiek a autobusov a prímestskej dopravy na Námestie jazdí priamo, alebo v jeho blízkosti (na oboch staniciach) má zastávku (konečnú či východziu). Na Námestie je stále jednoduché dostať sa akýmkoľvek dopravným prostriedkom.

Na Námestí je jednoduché prečkať čas medzi dvoma aktivitami, či už sa týkajú pohybu, utrácania peňazí, trávenia voľného času alebo akejkoľvek, vopred nedefinovanej aktivity.

Na Námestí je veľmi jednoduché kráčať, stáť, ležať v tráve, sedieť na schodoch, freneticky bežať na električku, nevedieť výjsť na vysoký obrubník, tancovať, hlasno kričať, falošne spievať, potichu šepkať, byť sám, byť v skupine šesťdesiatich spolužiakov z posledného ročníka základnej školy alebo vidieť horiaci smetný kôš.

Na Námestí a v jeho blízkom okolí je možné sa najesť, napiť, ošatiť, získať peniaze, prísť o peniaze aj veľmi lacno aj veľmi draho. Všetky príjmové skupiny sú si na námestí rovné, nedefinované územie, ktoré vyzerá akoby nepatrilo nikomu, môže patriť každému.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.