Od Strojníckej fakulty k nadčasovým strihom slovenskej módnej návrhárky – Ida Sandor
Je príkladom pre mladých začínajúcich tvorcov, ktorých kreativita a umenie nemusí vyplývať z príslušného vzdelania. Ida Sandor, dnes svetoznáma módna návrhárka, pochádza z Košíc, kde sa už ako tínedžerka na gymnáziu venovala odevnému dizajnu a zapájala sa do celoslovenských módnych súťaží. Vysokoškolské štúdium paradoxne dokončila na Strojníckej fakulte Technickej univerzity. Čo majú spoločné bezpečnosť práce s dizajnom odevov, ako funguje povolanie módneho návrhára v praxi a aký je štýl obliekania (nielen) Košičaniek?
Poznali ma iba s ihlicami v rukách
Ida Sandor sa k odevnému dizajnu dostala vlastnou iniciatívou, na svojich prvých modeloch pracovala doma ešte ako mladá študentka. Na módne začiatky spomína s úsmevom ako na magické obdobie, keď ju okolie po večeroch často vídalo s ihlicami v rukách pliesť a šiť nápadité návrhy z atypických materiálov. Aj keď v dobe komunizmu mala Ida obmedzenejší prístup k informáciám, prostredníctvom tradičnej písomnej korešpondencie sa prihlásila na návrhárske súťaže ako Mladý módny tvorca, kde predviedla originálne modely so zapletenými obväzmi. Súťažou Zlatá Fatima začala jej sľubná kariéra: „Počas bývalého režimu sa súťaží zúčastňovali najmä dizajnéri z odevných škôl s podporou svojich sponzorov – často mávali dôsledne premyslené kolekcie z krásnych látok. Ja som takéto možnosti nemala, a tak som sa snažila vymyslieť niečo iné, jedinečné, nenapodobiteľné. Babkine staré vrecia som vlastnoručne vyprala, rozstrihala a dnes populárnou macramé technikou splietla na zásterku na šaty a sako. Súťaž som síce nevyhrala, ale udelili mi zvláštnu cenu a moje modely uverejnili v časopise Eva, ktorý bol organizátorom Zlatej Fatimy. Dodnes sme so šéfredaktorkou dobré priateľky a stále mám to číslo odložené. Dnes je všetko úplne iné, je ľahké dostať sa k akejkoľvek informácii. Ja som musela písať listy a dlho čakať na odpoveď – no aj to malo svoje čaro a pomohlo popustiť uzdu mojej fantázii.“
Konštruktívna geometria v módnych strihoch
Aj keď sa Ida po dokončení strednej školy chcela módnemu dizajnu venovať na bratislavskej VŠVU, kvôli veľkému počtu uchádzačov a malej skúsenosti s maľbou sa jej to nepodarilo. Namiesto toho sa ocitla na košickej Strojníckej fakulte Technickej univerzity, kde našla množstvo prepojení v predmetoch a učive s módnym návrhárstvom. Podľa Idy sú určité skutočnosti v povolaní dizajnéra niečím, čo sa nedá nikde naučiť – ide o formu vizionárstva, ktorá sa neskôr pretaví do tvorby samej a návrhov daného umelca: „V odbore kvalita a bezpečnosť práce ma veľmi zaujímali technické zručnosti, nemala som problém s priestorovým videním, konštruktívnou geometriou, matematikou. Znalosť týchto sfér má významný súvis s dizajnovaním odevov, sochárstvom a modelovaním. Návrhár potrebuje vedieť technicky spracovať a vytvoriť strih, vedieť si predstaviť model z konkrétnej látky a to, ako bude v danom strihu fungovať. Moje modely sú technicky prepracované, preto si najradšej vyberám jednofarebné látky, na ktorých je najviac viditeľné pokrokové myslenie a nápaditosť. Toto povolanie taktiež spočíva v neustálom skúšaní nových materiálov; ide o niečo, čo sa dá získať iba postupnou praxou. To isté platí pre schopnosť vytvoriť ucelenú kolekciu či odhadnúť budúce trendy v móde. Z mojej fakulty mi dodnes volajú docenti a konzultujú so mnou posudky koncoročných prác študentov v odbore, ktorý som vyštudovala.“
„Košické ženy majú vkus, a tomu sa úprimne teším. Som tiež vďačná všetkým slovenským ženám, ktoré siahajú po lokálnych módnych dizajnéroch, aj keď by si finančne vedeli dovoliť aj svetové značky. Dávajú nám priestor zviditeľňovať sa. Verím preto, že postupom času sa čoraz viac žien osmelí a začne oslovovať slovenských návrhárov.“
Starodávne a nadčasové
Návrhárska tvorba košickej dizajnérky sa od prvých súťaží po súčasnosť opiera o nadčasové prvky, modernú a originálnu výpoveď strihov, ktoré nie sú tvorené prvoplánovo, ale kladú silný dôraz na emóciu. Podľa Idy ide predovšetkým o vnútorné nadanie, ktoré človek musí mať v sebe a je všadeprítomné v jeho tvorbe: „Ťažko to pomenovať inak ako cit. Všetko okolo mňa ma ovplyvňuje, vnímam a tvorím s ohľadom na to, čo sa mi páči. V hlave nosím nekonečné klbko nápadov a občas je ťažké vybrať jeden ústredný motív pre novú kolekciu. Návrhár by mal mať na zreteli aj inakosť a inovatívnosť nových modelov, no zároveň si zachovávať určitú stopu svojej identity. Moje kolekcie sú vždy iné; obdobie, ktoré ich dokončeniu predchádza, je tým najkrajším, aké dizajnér môže zažívať. Je to moment, kedy popustí uzdu kreativite naplno a má možnosť hrať sa so všetkým, čo mu napadne. Ja tvorím za pochodu – ústrižky, papieriky, kúsky látok mám v taškách, notesoch, ateliéri. Ide o neustály proces zliepania rôznych kombinácií a kresieb, z čoho sa potom vytvorí celá kolekcia. Pracujem aj s technikou zvanou patchwork; ide o starodávnu techniku strihania, prekladania a zošívania látok do nepravidelných obrazcov. Môj patchwork je jedinečný, pretože ním spracovávam hodvábne látky a vytváram abstraktné prvky na modeloch, ktoré boli originálne pred desiatimi rokmi a aj dnes majú stále čo povedať. Patchworky ale šijem iba ja, svojim krajčírkam by som takú mravenčiu robotu z milosti nemohla dať.“
Deň módneho návrhára
spočíva v dynamike, rytme, energii a zastávaní hneď niekoľkých pracovných funkcií. Ida zastáva roly manažéra dvoch až troch krajčírok, ktoré jej modely šijú najčastejšie po jednej skúške s klientkou; nakupuje stovky látok doma i v zahraničí či šijace príslušenstvo v košických galantériách a popri tom je aj kreatívnou producentkou nadčasových strihov. Svoj deň najradšej začína ako ktokoľvek iný – raňajkami s rodinou a ranným cvičením. Veľký objem práce jej povoľuje delegovať úlohy, v ktorých sa až tak dobre nevyzná, iným: „V budúcnosti chystám e-shop, v tom aktuálne vidím potenciál pre predaj mojich návrhov. Zahŕňa to však množstvo úloh, ktoré neovládam, a preto rada spolupracujem s mladými ľuďmi pri písaní, fotografovaní či sociálnych sieťach. Mám rada ich nezávislý pohľad na vec, odosobnený od celkového procesu dizajnovania daného modelu či kolekcie. Do ďalšej reprezentácie diela vedia vniesť nový a nezaujatý názor v texte alebo fotke. Obohacuje ma to a posúva ako návrhára vpred. Väčšinu dňa tiež trávim poradami s klientkami a krajčírkami, kde rozoberáme dizajn a technické postupy šitia daných modelov. Veľa času teda tvorí vzájomná diskusia a konzultácia.“
Za všetkým stojí príbeh
Svoje modely nosí aj sama, aby spoznala funkčnosť materiálu a „vychytala všetky muchy“. Práca a úspech Idy Sandor tkvie tiež v rozhovoroch a ľudskom prístupe, vďaka ktorým je opakovane vyhľadávanou voľbou nielen košických klientiek: „Vždy ide o dôveru medzi mnou a mojou zákazníčkou, obzvlášť, ak mám pripraviť šaty na špeciálnu udalosť. Mám najradšej výzvy – strihy, ktoré sa vedia zmeniť počas dňa i večer, zmestiť do kufra na cestovanie a podobne. Niekedy mi klientky donesú iba šperk, topánky, inokedy mi nechajú voľnú ruku. Mám rada, keď sa moje šaty dostanú do ulíc, zákazníčky mi často vravia, ako sa o ne starajú a doslova si ich strážia. Vedia, že proces, ktorým boli vytvorené, nebol masovou výrobou stroja, ale reálneho návrhára a krajčírky. Nejde o bezduché nakupovanie; ženy, pre ktoré dizajnujem, chcú vlastniť niečo nadčasové, kombinovateľné, kvalitné. Je to príbeh, ktorý v šatách spojil našu spoločnú snahu nájsť to najvhodnejšie a prečo sa mnoho zákazníčok vracia.“
Ida Sandor je k dispozícii pre konzultáciu výnimočných šiat vo svojom ateliéri v Košiciach. Napíš jej a staň sa majiteľkou/majiteľom skutočne pokrokového dizajnu. Izba Invisible Hotela sa nachádza 1 minútu od Idinej dielne.
