Pochopiť neviditeľnú identitu mesta

Petra Marko je architektka a urbanistka s 15-ročnou praxou v Londýne. Jej práca na rozhraní verejného priestoru, urbanizmu, výskumu a facilitácie pomáha prepájať sociálne, ekonomické a fyzické aspekty mestotvorby. Je spoluzakladateľkou ateliéru Marko&Placemakers v Londýne a Bratislave, ktorý sa podieľa na projektoch mestskej regenerácie v Británii, na Slovensku a v Čechách; a vo vizuálnom štúdiu Milk vedie tím, ktorý sa venuje téme tvorby identity miest a živých komunít. Bola súčasťou panelu mladých profesionálov britskej National Infrastructure Commission, ktorý radí vláde v otázkach dlhodobého rozvoja mestskej infraštruktúry a na London School of Architecture viedla výskumné think-tanky k témam inkluzívnych miest a udržateľnej mobility. Aktívne sa venuje téme mestskej cyklodopravy, píše pre odborné publikácie a prednáša na medzinárodných fórach k témam mestotvroby. Vyrastala v Bratislave, študovala architektúru vo Viedni a Štokholme, a kreatívne podnikanie v Londýne.

Aky vzťah existuje medzi verejnými priestormi a identitou komunity? Ako pracovať s verejnými priestormi, ktoré túto identitu posilňujú?

Prítomnosť ľudí vo verejnom priestore, a to najmä detí, či seniorov, je indikátorom inkluzívneho miesta, kde sa ľudia cítia dobre a bezpečne. Verejné priestory, ktoré majú určitú mieru adaptability, ktoré striktne nepredpisujú, aké funkcie a aktivity by sa v ňom mali odohrávať, ale majú ten správny mix prísad – tieň stromov, lavičky, vodný prvok alebo niečo hravé, majú potenciál podporiť formovanie sociálnych vzťahov a komunít. Ako príklad môžem uviesť aj jednoduchý princíp stoličiek Sadni si! v Bratislave (a teraz už aj v Košiciach), ktoré sú inšpirované mobiliárom v Bryant Parku v New Yorku. To, že stoličky a stoly sú voľné, umožňuje ľuďom prispôsobiť si ich konšteláciu na rôzne príležitosti – či už rozhovor priateľov, alebo spojené stoly pre oslavu narodenín. Voľný mobiliár buduje aj dôveruje medzi obyvateľmi a mestom, okolité prevádzky sa zväčša o mobiliár starajú a na noc ho ukladajú dnu. Skutočnosť je, že prípady vandalizmu alebo krádeže stoličiek sú veľmi ojedinelé.

Ako by ste definovali placemaking? Ako by ste opísali svoj prístup k placemakingu?

Placemaking je tvorba mesta a miesta. Je to proces vytvárania vzťahu ľudí k miestu, či už minimálnymi akupunktúrnymi urbánnymi zásahmi alebo kompletnou transformáciou verejného priestoru tak, aby sa tam cítili príjemne, bezpečne, a zároveň si vytvorili pocit mentálneho vlastníctva – že toto miesto je pre nich, a preto sa k nemu budú správať zodpovedne. V procese placemakingu treba pochopiť, že každé miesto má svoj vlastný príbeh. V roku 2009 som bola v Havane na urban design workshope a riešili sme prístav. Boli sme na 8 kilometrovej promenáde Malecón, vedľa ktorej je štvorprúdová cesta, nie je tam nič, iba betón, no napriek tomu ide o najpopulárnejší verejný priestor na celej Kube. Malecón je však symbolom slobody, Kubánci sa z neho pozerajú na horizont mora, za ktorým je svet, ktorý väčšina z nich nezažila, ale snívajú o ňom. Chcem tým povedať to, že súčasťou placemakingu je pochopenie genia loci, neviditeľného významu miesta a jeho identity. V meste sa nikdy netvorí na zelenej lúke, úspešné projekty nadväzujú na kontext a históriu, prípadne ju pozitívne transformujú. Niekedy stačí urobiť iba málo drobných zmien.

Využívate pri svojej práci technológie a dáta, aby ste lepšie pochopili potreby komunít a slúžili im?

Spolu s priestorovou a urbanistickou analýzou, využívame metodiku socio-ekonomického mapovania, kde kombinujeme zber kvantitatívnych dát, ako napríklad footfall, trendy zákazníkov, a zároveň vedieme kvalitatívne rozhovory s rezidentami, prevádzkami a inštitúciami v danej lokalite. Takýto prieskum nám poskytne nielen urbanistické pochopenie miesta, ale aj jeho častokrát na prvý pohľad neviditeľného príbehu, na základe ktorého vieme navrhnúť dlhodobo udržateľné riešenia a identifikuje kľúčových hráčov, ktorí môžu aktívne pomôcť v programovej náplni miesta, či už to sú kultúrne inštitúcie, občianske združenia, lokálne biznisy alebo rezidenti. Náš ateliér bol súčasťou London Mayor’s Special Assistance Team for High Streets, ktorý adresoval práve problematiku životaschopnosti ulíc a revitalizácie mestských centier. Častokrát členov klientskeho tímu prizývame aj do prieskumu v teréne, kde sú konfrontovaní s reálnymi problémami ľudí, ale aj pozitívne inšpirovaní možnosťami a potenciálom miesta, ktoré si predtým možno nevedeli predstaviť. V procese aktívnej konzultácie s obyvateľmi je možné identifikovať a zapojiť do vytvárania programu lokálnych, čo bol prípad aj v našom projekte Northala Fields Park v Londýne. Ľudia sa cez zapojenie do projektu stali súčasťou jeho príbehu, niektorí seniori napríklad ako dobrovoľníci pomáhajú lokálnej charite, ktorá spravuje rybníky, ktoré sme do návrhu zakomponovali aj na základe spätnej väzby počas workshopov a konzultácií s rezidentami. Iní jednoducho aktívne využívajú park vo voľnom čase a sú naňho hrdí, pretože nie každý môže prispieť svojím časom popri práci a iných povinnostiach. Ale angažovaný proces s lokálnou komunitou jednoznačne pomáha ľuďom vytvárať si vzťah k miestu ešte počas jeho transformácie, a tak pomôcť, aby bolo miesto dlhodobo úspešné a udržateľné.

Využívate vo svojich placemakingových projektoch storytelling?

Storytelling je dôležitým nástrojom komunikácie ideí o budúcnosti. Príbehy, ktoré o mieste hovoríme, by mali vychádzať z autentického obsahu. S touto témou pracujeme s presahmi do vizuálnej komunikácie práve v mojej roli v štúdiu Milk, kde vediem Places tím. Pomáhame mestám a developerom tvoriť obsah a príbeh miesta ešte počas jeho transformácie aj cez stratégie dočasných zásahov a dočasnej aktivácie. Namiesto komunikácii o budúcnosti, ktorá v prípade veľkých projektov mestskej regenerácie môže trvať mnoho rokov, hľadáme možnosti, ako aktivovať miesto ešte pred, alebo počas výstavby. Pomáhame tak budovať destináciu, a zároveň vytvárať sieť potenciálnych partnerov, ktorí môžu v budúcom developmente obsadiť retailové, alebo gastro priestory, či viesť komunitný program. 

Akú úlohu zohrávajú umenie a kultúra pri zlepšovaní celkového dizajnu verejného priestoru?

Umenie a kultúra sú odjakživa neoddeliteľnou súčasťou miest – a myslím tým kultúru aj v zmysle mestských trhov alebo spoločenských podujatí vo verejných priestoroch, nielen vysokú kultúru a umenie v galériách a divadlách. Kanadský sociológ a ekonóm Richard Florida identifikoval práve kreatívnu komunitu ako skupinu ľudí, ktorá vie ovplyvniť rozvoj štvrte, alebo aj celého mesta. Svedkom toho je aj transformácia Košíc počas štatútu EHMK, ktoré prinieslo mestu obnovu niekoľko významných kultúrno-spoločenských priestorov a inštitúcií, ako aj revitalizáciu verejných priestorov a pomohla aktivovať narastajúcu komunitu inovatívnych start-upov. Dá sa hovoriť aj o kultúre verejného priestoru – či sa oňho niekto stará, či je príjemným, bezbariérovým, či je bezpečným a inkluzívnym prostredím pre život. Stav verejného priestoru reflektuje hodnoty a fungovanie danej spoločnosti. Umenie vie častokrát odkryť potenciál miesta alebo poukázať na hodnotu niečoho, čo berieme za automatické. Presahy umenia a verejného priestoru sú veľká téma, o ktorej by som snáď vedela napísať celú knihu!

Ako skúsenosť so životom a prácou v Londýne formuje vašu prácu na Slovensku? Môžete hovoriť o nejakých kultúrnych rozdieloch, ktoré ste si všimli medzi Londýnom a Bratislavou z hľadiska využívania a dizajnu verejného priestoru?

Londýn je globálne mesto na pulze najnovších trendov. Človek je tam exponovaný nielen množstvu a diverzite ľudí, ale aj multiplicite a diverzite ideí. Je to veľmi kompetitívne prostredie, ktoré zároveň človeka tlačí do zvedomenia si vlastnej cesty a smerovania, ak chce uspieť a napredovať. Nastaví zrkadlo, v ktorom sa musí nájsť a oťukať. Zároveň v profesionálnej sfére majú ľudia veľmi dobre vycibrenú schopnosť spolupracovať, pretože komplexné problémy, ktoré Londýn ako mesto má, vyžadujú komplexné riešenia a multi-disciplinárne tímy. A na to aby bol daný tím kompetitívny voči ostatným, musí pritiahnuť najlepších špecialistov a koordinovať ich vstupy tak, aby vznikli inovatívne aj implementovateľné riešenia. Myslím si, že práve dlhodobá skúsenosť v medziodborovej spolupráci je niečo, čo si z Londýna prinášame a vieme aplikovať. Zároveň schopnosť hľadať kompromis, nevidieť veci čierno-biele, je asi ďaľším skill, ktorý si z Britského prostredia prinášame. Na Slovensku vnímam, že práve niekedy príliš čierno-biele videnie sveta a vyčleňovanie sa do izolovaných skupín bráni konštruktívnemu dialógu a riešeniu problémov.  

Aké nové trendy alebo inovácie v oblasti placemakingu vás tešia?

V prvom rade ma teší, že pojem placemaking je dnes na Slovensku, teda minimálne medzi odbornou verejnosťou, mestskými inštitúciami a investormi považovaný za dôležitú súčasť urbánnej transformácie mesta. Pred dekádou sa to ešte nedalo tvrdiť, ale dnes už je samozrejmé, že tvorba verejného priestoru si vyžaduje nielen skvelý dizajn, ale aj premyslenú programovú náplň, dobrú komunikáciu a angažovanie komunít. Inovácie v oblasti zberu a vyhodnocovaniu dát budú určite čoraz viac využívané nástroje, ktoré môžu pomôcť mestám, či už v procese identifikovania problémov, rozhodovania, alebo merania úspešnosti projektov. Ambícia plánovanej digitalizácie územno-plánovacích procesov na Slovensku síce dnes znie trochu ako sci-fi, ale má takisto obrovský potenciál do budúcnosti zefektívniť fungovanie samospráv. Aj keď dočasné zásahy vo verejnom priestore sú vo svetových metropolách zaužívanou súčasťou nástrojov mesta alebo súkromníkov už niekoľko desaťročí – pomáhajú aktivovať verejný priestor, využiť opustené budovy, alebo testovať transformácie ulíc v prospech cyklodopravy a peších, na Slovensku sú tieto zásahy zatiaľ skôr ojedinelým, a nie vždy systémovým riešením. Myslím si ale, že práve v prostredí Slovenských miest je veľký potenciál využiť dočasné zásahy systémovo – teda pod taktovkou mestských programov a iniciatív, a pomôcť budovať case pre permanentné zmeny a revitalizáciu verejných priestorov. 

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.