Povinné čítanie letného flaneura

Dokumentovanie množstva dobrých (aj zlých) príkladov dobre (aj zle) spravovaných miest po celom svete a verejných miest po celom meste neustále pribúda v podobe blogov, podcastov, krátkych aj stredne dlhých videí a talkov na sociálnych sieťach, dokumentárnych filmov, magazínov a ešte stále aj veľmi stabilného a dlhodobého média – kníh.

Úprimne, v lete sa celá Európa oddáva oddychu a premiestňovaniu, pracovná morálka v teplotách medzi 30 a 40 stupňov negeneruje vysokú efektivitu a žiadanú pridanú hodnotu, či už ľudia svoju mzdu dostávajú z úradu, fabriky, korporátu, stratupu alebo kultúrnej inštitúcie. Leto je po Vianociach (a najkratších dňoch a najdlhších večeroch) ďalším najideálnejším časom na dobehnutie dlhov z literatúry.  Dlhé presuny vlakmi a lietadlami, čakanie na termináloch a staniciach, ražnenie na preplnených plážach, alebo čakanie na koniec brutálnej lokálnej supercely s ľadovými krúpami vo veľkosti malých psíkov – to všetko sú príležitosti na zlikvidovanie stoviek a tisícok strán papiera, zviazaného do prenosného a dobre uchopiteľného formátu knihy.

Planeta Praha

Pravdepodobne ste navštívili Prahu približne sedemsto krát. Poznáte linky metra a električiek naspamäť a na Žižkove a Vinohradoch žije viac vašich priateľov ako vo všetkých mestách sveta dohromady. Planeta Praha je však omračujúcim dokumentom metskej džungle a nekonečnej biodiverzity, ktorá prosperuje tam, kde sa darí betónu a človeku.

Planeta Praha je nielen dokumentárny film o pestrom neviditeľnom živote fauny a flóry vo veľkomeste, ktorý veľkolepo prehliadame. Planeta Praha je aj kniha, ktorá film dopĺňa a jej nelineárne listovanie poskytuje možnosť vracať sa na miesta, ktoré sa zdajú byť notoricky známe, až dokiaľ nezistíte, že o nich neviete skoro vôbec nič.

Zabudnite preto na historické námestia, nočný život, posedávanie na náplavke. Ponorte sa do Prahy neviditeľnej, do Prahy obývanej najpestrejšími a najrôznejšími obyvateľmi, do Prahy žijúcej v symbióze s človekom, ale nie za nevyhnutnej prítomnosti človeka.

Cesty do ostravského (v)nitrozemí

Ak je Praha mestom, ktoré najviac pripomína Košice, pretože v ňom žije viac obyvateľov Košíc ako v Košiciach, potom je Ostrava mestom, ktoré najviac pripomína Košice, pretože tak ako Košice vyzerá. Banícka a hutnícka história a identita oceľového mesta republiky, periférna poloha v rámci krajiny a blízkosť viacerých hraníc robia z Ostravy nepravdepodobné dvojča Košíc.

Fiducia je meno ostravského antikvariátu, ktorý sa stal za dlhé roky svojej existencie je nespochybniteľnou neformálnou inštitúciou prinášajúcej do ulíc železného mesta život v podobe kultúry a intervencií. Kolektív okolo Fiducie ma silné literárne pozadie a preto sú Cesty do ostravského (v)nitrozemí výpravným a lyrickým sprievodcom Ostravou nielen v priestore, ale aj čase. Drsná láska k drsnému mestu je spájajúcim motívom miestnych legiend aj potvrdených historických udalostí, nekonečného industriálu aj veľkých zelených prelúk. Cesty do ostravského (v)nitrozemí majú označenie I, takže veľmi hrubých kníh o Ostrave bude len pribúdať.

Nonstop Metropolis – A New York City Atlas

Vo výpočte miest, ktoré majú s Košicami veľa spoločných atribútov je nemožné vynechať New York. Stred sveta.

Nonstop Metropolis je knižná trilógia o troch jedinečných amerických mestách. Spoločenstvo miest San Francisco a New Orleans je zavŕšené finálnym atlasom hlavného mesta sveta. Mapy a eseje tvoria dvadsať šesť kapitol o lingvistike, histórii, identite, hudbe či nepokojoch vo všetkých piatich newyorských vesmíroch a do svojich strán zahŕňajú a drobné časti New Jersey!

Mesto žien, Odpad v meste, Mesto chodcov. Ale aj Mysteriózna zem Shaolinu. Tou samozrejme sprevádza RZA z Wu-Tang Clan a Shaolinom nie je žiadna iná zem, ale výhradne Staten Island.

Napriek relatívne mladej a krátkej histórii (v porovnaní s európskymi metropolami), je tá newyorská neuveriteľne rozmanitá a mnohovrstevnatá a atlas o nej v rozmanitosti a mnohovrstevnatosti vôbec nezaostáva.

Metropolis

Ak sa vám niekedy stalo, že vám v diskusii “mne nevadí bývať v satelitnej sterilnej dedine z katalógu pri diaľničnom privádzači na ulici bez chodníka a štvrte bez potrvaním a dochádzať každý deň hodinu autom v zápche, veď mám predsa na dvore vo veľkosti šatníka bazén vo veľkosti krabice od topánok a susedia už nie sú alkoholici, lebo majú predpísané nové antidepresíva” došli argumenty, prečo je mesto najlepšie miesto na život, kniha Metropolis ich chŕli obrovské množstvo časovo lineárne, počnúc prvým mestom Uruk až po súčasné globálne megalopolisy.

Na jednej strane je kniha učebnicou dejepisu o rozvoji miest, ich sociálnych, ekonomických, či politických úlohách vo svojich časoch a dobových geopolitických zoskupeniach za posledných sedemtisíc rokov. Na druhej strane je kniha svedectvom vzniku a rozkvetu najväčšieho vynálezu ľudstva – miesta, na ktorom dochádza k neustálym interakciám a preto aj inováciám a vynálezom a neustálemu posunu možností, ktoré môže dokázať človek ako jednotlivec aj ako spoločenstvo.

Obrovskou devízou knihy Metropolis je jej jazyk. Veľmi vzácna kombinácia erupcie informácií zabalených do pútavého príbehu (hlavnou postavou je mesto, nie je jedno, zakaždým iné) a jazyka tak zrozumiteľného, že knihu môžete dať svojej starostkyni alebo starostovi na sídlisku, alebo v rurálnej mestskej časti s 500 obyvateľmi, aby konečne porozumeli svojej drobnej úlohe vo veľkom príbehu.

Neviditelné město

125 fascinujúcich informácií o meste, ktoré potrebujete vedieť

Všetko je na dobrej ceste, keď fancy urbanistické sexi knihy vydávajú mestské inštitúcie.

Institut plánování a rozvoje hlavního města Prahy (IPR) je hlavním koncepčním pracovištěm Prahy v oblasti architektury, urbanismu, rozvoje, tvorby a správy města.

Možno trochu oficiálne, možno trochu úradnícke. Ale ten obsah! Neviditelné město je súborným textom a výberom amerického podcastu 99% Invisible, ktorého autori s precíznosťou a zvedavosťou malých detí rozoberajú verejné priestory, historické vrstvy a technologické nánosy miest po celom svete, samozrejme s akcentom na absurdné detaily ako “prečo zábradlia v parkoch v niektorých britských mestách vyzerajú ako nosítka? – pretože to sú nosítka!”

125 podrobne zmapovaných príbehov o veciach, objektoch, miestach a čudách v uliciach miest je rozdelených do šiestich častí – Nenápadnosť, Nápadnosť, Infraštruktúra, Architektúra, Miestopis a Urbanizmus. Je to stále kniha o architektúre a urbanizme, stále sa nevie zbaviť takého toho pocitu vedenia všetkého o všetkom, ale jednotlivé príbehy sú krátke, hravé dvojstranové eseje, mimoriadne dostupné a mimoriadne fascinujúce svojimi objavmi ako “prečo majú niektoré mestá na kanálových poklopoch lepší dizajn ako niektoré dizajnové štúdiá?”

Budováni Dystopie

Rozhodovanie sa medzi návštevou napríklad florentskej katedrály Duomo a napríklad rafinériou v Livorne nemohlo byť ľahšie. Rafinéria je pri mori, nie sú dlhé rady na lístky na jej prehliadku, nie je to len jeden objekt, ktorý sa dá pozrieť za desať-dvanásť minút, môže ísť pokojne aj o poldenný fakultatívny výlet.

Bezbrehá, bezbožná, bezpodmienečná adorácia moderny, jej všetkých variácií počas celého dvadsiateho a úvodu dvadsiateho prvého storočia, však dostáva silný protiúder (skôr sériu protiúderov do hlavy, krku, na všetky vitálne orgány a potom ešte tri razy do hlavy) v podobe temnej antitézy Budování Dystopie – Podivný triumf architektonického barbarství.

Všetky obľúbené funkcionalizmy či brutalizmy sú poctivo demýtizované a dekonštruované do podoby neľudských nástrojov, ktoré poničili dlhodobý organický vývoj stavby miest, natiahli objekty a celé štruktúry do šírky a ľuďom dali možnosť bývať v strojoch na bývanie, ktoré im spôsobovali nevoľnosť alebo psychické ujmy.

Výraznému drobnohľadu je v Budováni Dystopie podrobený Bauhuas, ktorý do kapitoly dôstojne vstupuje ako bájna inštitúcia, ale na jej konci sa potáca na hranici oportunistického, nejasného kultu s koketovaním s nacistami.

Ak milujete dišputu, v ktorej sa dobrovoľne vystavíte pohľadu a názoru, ktorý sa môže nabúrať do vášho videnia sveta, Budování Dystopie – Podivný triumf architektonického barbarství je vhodným antagonistom (možno protagonistom, keď antagonistom ste vy) pre zreálnenie odkazu architektúry dvadsiateho storočia.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.