Skejt je pre mňa láskou na celý život, tvrdí slovenský reprezentant Rišo Tury z Košíc

Skejtbordová počítačová hra ho nadchla vo veku šiestich rokov. Od toho času jazdí takmer nepretržite a svoje nadšenie nazýva aj celoživotným poslaním. Rišo Tury sa po viac než dvadsiatich rokoch jazdenia na skejte etabluje ako jeden z troch reprezentantov Slovenska pre šport, ktorý bol v roku 2016 uznaný ako olympijská disciplína. Čo všetko si vyžaduje tvrdý tréning a úspechy na medzinárodných súťažiach chalana z Ťahanoviec a ako hodnotí vývoj skejtbordingu vo svojom meste?

Aj ty si hral/a Tony Hawk Pro Skater 2?

Dnes sa teší celosvetovým úspechom, vlastnej značke i očakávanej olympijskej reprezentácii, no jeho začiatky vo svete skejtbordingu neboli najľahšie. Rišovi Turymu a jeho viacerým kamošom zmenila počítačová hra Tony Hawk Pro Skater 2 doslova život, a to keď mal iba šesť rokov. „Hra nám nestačila, chceli sme zistiť, ako sa jazdí naozaj – samozrejme, hneď sme prišli na to, aké hrozne náročné to je. Nikoho sme nepoznali, ani sme nevedeli, kam ísť. Začínali sme na basketbalovom ihrisku na Ťahanovciach, kde sme si svojpomocne postavili rôzne prekážky. Vtedajší skejteri jazdili pred Magistrátom mesta Košice. Neskôr nám postavili betónový skejtpark v športovom areáli na Alejovej. Jednoznačne tejto výstavbe pomohlo úsilie staršej generácie skejterov, ktorí apelovali na mesto. Výsledkom je dodnes najväčší skejtpark na Slovensku s prekážkami na tzv. americký štýl – čo bolo na naše pomery vtedy naozaj dosť výnimočné.“

Železné hrany všetko zmenili

Skejterskej komunite v meste svitla nová éra počas rekonštrukcie Kasární/Kulturparku v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2013. V tom čase ešte netušili, ako sa plocha pred objektom stane skejterským spotom, ktorý jazdcov dostane priamo do centra a aj touto formou pomôže priblížiť šport širšej verejnosti.

„Vôbec sme nečakali, že sa tu vybuduje niečo vhodné aj pre nás. Sú tu jednoducho skvelé podmienky – rozsiahla betónová plocha, úžasné múriky. Prvýkrát nás odtiaľ vyhodili policajti, no postupom času sa Kulturpark stal naším neoficiálnym skejterským miestom. Uznanie pre skejterov sme si uvedomili, keď nám nainštalovali železné hrany na spomínané drevené múriky – zrazu bol skejtbording v tejto časti mesta naozaj legálnou činnosťou. Pre mňa ide o unikátne miesto na európskej úrovni, ktoré by som prirovnal k Letnej v Prahe. Od roku 2013 sa tu jazdí neprestajne. Dovolím si povedať, že ak by sa pred Kulturparkom neumožnilo jazdiť, asi by tento šport v takom rozmere u nás zanikol. Zároveň ide aj o oddychovú zónu, kde sa ľudia radi stretávajú a tvoria jednu alebo viacero komunít.“

Život ide ďalej aj s tromi skrutkami

Jazdiť pred Kulturpark môže prísť skutočne každý. Rišo tvrdí, že ľudí, ktorí sa tu stretnú, spája predovšetkým nadšenie pre skejtovanie a spoločne posúvajú svoju i všeobecnú úroveň tohto športu vyššie. Aktuálne je preto tiež možné zapísať sa na Skateboardovú akadémiu Košice u jedného z členov komunity. Pre budúcich skejterov má slovenský reprezentant dôležité posolstvo – podľa Riša je najdôležitejšia v prvom rade trpezlivosť a schopnosť vytrvať.

„Skejtovanie je nesmierne ťažké, človek mu musí obetovať celý život, ak ho chce robiť profesionálne. Znamená to jazdiť od rána do večera, pracovať na sebe, venovať sa mu celou dušou a nenechať sa odradiť neúspechmi, a dokonca, ani zraneniami. Chce to drinu a obrovskú dávku húževnatosti – nie je to zadarmo a zranenia rôzneho druhu k tomu prirodzene patria. Ja osobne mám v zápästí jednu skrutku a dve v lakti, no môj život ide ďalej. Horšie sú odrazené päty alebo vyvrtnuté členky. Skejterov ale spája chuť jazdiť, aj keď majú akékoľvek zranenia.“

Tlakers

Rišo spolupracuje so svojím bratom Jurajom Turym, ktorý je podpredsedom sekcie Slovenského rýchlokorčuliarskeho zväzu a zároveň manažuje Rišove aktivity a účasť na medzinárodných súťažiach. Za viac než dvadsať rokov spoločného angažovania sa vo svete slovenského skejtbordingu dvojica dosiahla mnoho úspechov a tiež prináša do lokálnej košickej komunity svetových reprezentantov či vlastnú značku.

„Naše občianske združenie Ťahanovská skate crew vyformovala Tlakers, pre ktorú sme sa rozhodli založiť vlastnú firmu. V roku 2014 sme sa odhodlali vyrobiť naše vlastné skejtbordy a neskôr i oblečenie. Skejty sa dnes vyrábajú v Španielsku a pomáha nám pritom kamarát, ktorý je grafický dizajnér. Komunita sa nás naučila podporovať, keď bolo zrejmé, že prinášame niečo nové s jasnou hodnotou.“

„Skejt ma naučil žiť inak a dívať sa na veci z rôznych pohľadov. Poznám úplne nové formy trpezlivosti a na nič netlačím. Keď sa človek chytí skejtu, mal by vytrvať – pre mňa to je láska na celý život. Nedá sa to robiť polovične, treba tomu obetovať všetko. Som vďačný, že sa živím práve skejtbordingom.“

Cassovia Skate Cup

Okrem vlastnej značky Tlakers sa občianske združenie košických skejterov okolo Riša a jeho brata zaslúžilo o znovuzrodenie skejterskej súťaže Cassovia Skate Cup, ktorá sa tu každý ročník organizuje už od roku 2015. 

„Táto súťaž sa diala ešte v 90. rokoch pred Bielym domom alebo Magistrátom mesta Košice. Chceli sme urobiť niečo podobné, oživiť túto starú tradíciu v novom priestore pred Kulturparkom a doladiť to inými prekážkami. Práve to bola vždy tá najnáročnejšia časť prípravy – každý rok sme vlastnoručne zhotovovali prekážky. Celé podujatie vyžadovalo množstvo jednaní a vybavovaní povolení so správou mesta. Napokon sa nám päť ročníkov po sebe darilo do mesta doniesť svetových jazdcov, ktorým sa mesto nesmierne páčilo a ostali tu niekoľko dní. Boli veľmi prekvapení, keď sme im sprostredkovali ubytovanie priamo v priestoroch Kulturparku, hneď vedľa miesta súťaže. Taktiež sa nám podarilo získať povolenie na down-hillové jazdenie od Novej nemocnice po uzavretej ceste k Amfiteátru, a to hneď dva ročníky po sebe. Cassovia Skate Cup obvykle zahŕňa tiež premietanie v Amfiteátri a afterparty v Kine Úsmev alebo v Kulturparku. Nanešťastie sa tento rok súťaž kvôli situácii s koronavírusom neuskutoční.“

A kedy bude olympijské skejtovanie?

V roku 2016 sa skejtbording stal oficiálnou olympijskou disciplínou a najväčšia svetová športová súťaž sa mala konať toto leto v japonskom Tokiu. Aj keď koronavírus tohtoročné podujatie Olympijskych hier znemožnil, Rišo sa pripravuje na súťaž v roku 2021 ako jeden z troch slovenských reprezentantov v tejto disciplíne. Zahŕňa to pravidelnú účasť na olympijských klasifikáciách, dennodenný tréning v posilňovni či na plavárni. Rišo za bežných okolností neustále cestuje a trávi zimné mesiace najčastejšie v Los Angeles alebo Barcelone, kde trénuje v tých najlepších podmienkach. Aktuálne sa tiež teší plánovanej výstavbe nového skejtparku v blízkosti Obchodnej akadémie v Košiciach. V neposlednom rade sa Riša dá stretnúť takmer každé popoludnie na ploche pred Kulturparkom.

Bookni si jedinečnú street-artovú izbu Urban Flashbacks v Invisible Hoteli a zastav sa na návštevu do Košíc. Skejteri sú pred Kulturparkom takmer celý deň.