Slam poetry je odrazom spoločnosti aj intímnou výpoveďou

V polovici decembra sa v Košiciach uskutočnili Majstrovstvá Európy v Slam Poetry. O titul počas dvoch večerov súťažilo tridsaťdva účastníčok a účastníkov. Majstrovstvá však neboli ani zďaleka len o súťažení. Boli aj o stretnutí rôznorodej komunity ľudí, ktorých spája poézia v tejto špecifickej forme, o otváraní spoločenských aj intímnych tém, aj o spoločnom prežití celej škály emócií, od smiechu až po slzy, ktoré nám súťažiaci a súťažiace cez svoju tvorbu sprostredkovali.  

Súťažiacich hodnotí porota aj živé publikum 

Slam poetry je forma performatívnej poézie prednášanej pred živým publikom. Slameri a slamerky, tak nazývame autorov a autorky tejto poézie, súťažia zvyčajne v niekoľkých kolách, pričom sú hodnotení publikom alebo odbornou porotou. V prípade Majstrovstiev Európy to bola kombinácia troch ľudí z publika a štvorčlennej odbornej poroty v zložení: Robert “Bob“ Hýsek z Česka, Lenka Šafránová zo Slovenska, Péter Molnár z Maďarska a špeciálny hosť Sean Patrick Mullroy z USA. 

Súťažiaci môžu získať 0 až 10 bodov od každého porotcu a porotkyne, a ich súčet určuje víťaza, alebo v prípade majstrovského semifinále – desiatich postupujúcich do finálového večera.  

Súťaž má niekoľko základných pravidiel. Pri hodnotení berie porota ohľad na celkový prednes, hodnotí jeho formu, emóciu a schopnosť preniesť ju na publikum, pričom slameri a slamerky nemôžu používať rekvizity či kostýmy. Môžu pracovať len so svojim telom v oblečení, v ktorom prišli a absolvujú v ňom celý večer. Druhým pravidlom je, že súťažiaci a súťažiace môžu prednášať len svoju vlastnú autorskú tvorbu. Slam poetry tak prináša autentické príbehy, životné skúsenosti a vlastný pohľad autorstva na svet. Tretím základným pravidlom je časové obmedzenie prednesu. V prípade finále Majstrovstiev Európy to boli štyri minúty, pričom za každých päť prekročených sekúnd sa súťažiacim strhával bod.  

Slam poetry spája ľudí z celej Európy  

Súťaženie a pravidlá sú však len povrchom toho, čo slam poetry znamená pre autorstvo a verné diváctvo tohto žánru. Ako hovorí jeden z porotcov, Robert Bob Hýsek z Česka: „Je síce krásne, ak niekto príde do slam poetry s vášňou, zaujatím a motiváciou vyhrať. Zažili sme to aj počas týchto majstrovstiev, kedy boli energicky diskutované bodové ohodnotenia niektorých súťažiacich. Je však dôležité vedieť aj prehrávať a kriticky sa pozrieť na to, v čom nie sme dobrí, obzvlášť v tejto obrovskej konkurencii. Tieto momenty pre nás, ako porotu, neboli ľahké, ale páčilo sa mi, že sme sa nakoniec všetci stretli pri okrúhlom stole a vysvetlili sme si úlohu poroty, aj nakoľko je vhodné na ňu tlačiť. Pretože, v konečnom dôsledku, je slam skutočne o súťažení? Ja viem, že má súťažnú formu, ale v skutočnosti tam ide predsa o niečo iné. Zaujímavé a krásne na majstrovstvách je to, že sa tu stretávame ľudia z celej Európy a staviame medzi sebou mosty. Tak prečo by sme sa mali nenávidieť kvôli nejakým číslam?“ pričom dodáva: „Ale zároveň, keby tam tie body neboli, keby tam nebola tá súťažná dramaturgia večera, tak to niečo stráca. Je to spôsob, ako udržať divákov v hre, ako motivovať performerov, aby sa snažili byť čo najlepší a aby prekonávali samých seba. Kolegovia v Česku sa snažili robiť slam poetry bez bodovania, ale to rýchlo vyšumelo.“  

Tohtoročná víťazka Theresa Sperling z Nemecka vníma základ slam poetry takto: „Slam poetry je pre mňa veľmi kompaktný, krátky spôsob, ako dostať posolstvo autorstva k diváctvu. Môže byť veľmi dojemný a pohlcujúci. Esenciou je pre mňa intenzita zážitku, ale aj komunita, ktorú okolo seba vytvára.“ Pre hlavného organizátora majstrovstiev Európy v Košiciach Tomáša Straku je to: „Sloboda, tolerancia a bezhraničnosť či už v prejave alebo vo vystupujúcich.“ 

Ako sa Majstrovstvá Európy v Slam Poetry dostali do Košíc 

Phillip Meersman, ktorý je dnes riaditeľom Svetovej Asociácie Slam Poetry (WPSO), na panelovej diskusii v Kine Úsmev prerozprával príbeh vzniku Majstrovstiev Európy v slam poetry. Ako organizátor slam poetry v Belgicku sa v roku 2009 v rámci Európskeho mládežníckeho programu zúčastnil prvého medzinárodného stretnutia organizátorstva v Berlíne, na ktorom začala vznikať neformálna sieť prepájajúca slam poetry scény z rôznych krajín. V spoločných diskusiách vznikol nápad začať organizovať Majstrovstvá Európy. Nakoniec sa financie na ich realizáciu našli až v roku 2012 a vďaka tomu sa mohli udiať prvé majstrovstvá v Antverpách. Majstrovstvá v Košiciach boli jedenástym ročníkom tohto podujatia. Philip hovorí o tom, prečo majú Majstrovstvá Európy putovný charakter: „Od začiatku bolo pre mňa veľmi dôležité, aby sa Majstrovstvá Európy neodohrávali vždy na tom istom mieste. Možno by to bolo jednoduchšie, čo sa týka financií a organizácie, ale už v roku 2009 sme zistili, že štýly, pravidlá, témy a nápady sa v rôznych krajinách a regiónoch líšia, čo vnímam ako veľmi zaujímavé a prínosné. Dnes sme na jedenástom ročníku Majstrovstiev Európy, čiže sme si toho prežili dosť veľa a som hrdý, ako niekto, kto bol pri ich začiatku, že organizátori majstrovstiev v Košiciach sú prví, ktorí získali všetky financie na organizáciu lokálne, čo sa v minulosti ešte nestalo.“  

Prípravy na majstrovstvá v Košiciach prebiehali dva roky, avšak nápad priniesť tento formát na Slovensko sa rodil dávno pred tým. Tomáš Straka opisuje postupné rozhodovanie o zorganizovaní tohto výnimočného podujatia, ktoré so sebou prináša značnú zodpovednosť a množstvo organizátorskej práce: „Na prvých majstrovstvách Európy som bol v roku 2017 v Bruseli. Vtedy ešte s Luciou Ernekovou, ako organizačný doprovod prvého Majstra Slovenska Martina Helcmana. Bola to pre mňa nekonečná motivácia pokračovať ďalej, pretože som začal vnímať slam ako celoeurópske hnutie. Tento pocit vo mne ešte zosilnel v roku 2018, keď som sa na Majstrovstvách Európy v Budapešti zoznámil so zakladateľom žánru Marcom Smithom. Definitívne rozhodnutie ale prišlo v roku 2022 v Ríme a urobila ho moja snúbenica a spoluorganizátorka majstrovstiev Európy v Košiciach Katarína Sabolová, ktorá povedala: toto zvládneme aj my… a zvládli sme.“  

V Košiciach sme zorganizovali podujatie európskeho rozmeru 

Organizátorský tím pripravil sériu podujatí, ktoré prebiehali v hlavných kultúrnych bodoch Košíc, v Tabačke Kulturfabrik, Kine Úsmev a Kasárňach Kulturparku. Okrem súťažných semifinálových a finálových kôl majstrovstiev malo účastníctvo a diváctvo príležitosť spoznať európsku scénu slam poetry cez spoločné diskusie a okrúhle stoly. Slameri a slamerky zo zahraničia mohli  spoznať slovenskú slamovú scénu v rámci podujatia BEST OF: Slovenský showcase s Českými hosťami.  

 „Najväčšia pochvala sa nám dostala, keď riaditeľ svetovej asociácie slam poetry Philip Meersman na diskusii v kine Úsmev povedal, že ide o doposiaľ najlepšie zorganizované Majstrovstvá Európy, ktoré môžu byť precedensom pre budúce ročníky. Myslím, že to, čo sme s Katarínou Sabolovou, Máriou Ševčíkovou, Jánom Gavurom a Ľudkou Žoldákovou dokázali, v istom zmysle poznačí celý európsky slam.“ hovorí Straka.  

Organizácia podujatia európskeho rozmeru, ktorá na jedno miesto prinesie 32 najlepších slamerov z rôznych krajín, so sebou prináša výzvy, ktorým tím majstrovstiev musel čeliť. Tomáš Straka hovorí o výzvach, s ktorými museli ako organizátori bojovať: „Financie, financie, financie, financie. Majstrovstvá Európy boli obrovský event. Našťastie, kultúrna sféra na Slovensku v roku 2023, kedy sme o podporu žiadali, ešte fungovala slobodne, a tak sa nám podarilo byť prvými majstrovstvami dotovanými čisto z lokálnych zdrojov. Tu patrí veľká vďaka aj mestu Košice. Práve z košických fondov sme dostali polovicu financovania. Druhou výzvou bola mediálna podpora. Ak sa rozhodneš žiť a tvoriť mimo Bratislavy si stále pre mediálny priestor občanom druhej kategórie. Umenie sa u nás pokrýva tiež veľmi slabo na to, akú nepopierateľnú kvalitu do slovenskej spoločnosti prináša. Našťastie sa nám nakoniec podarilo nájsť dôstojných mediálnych partnerov, z čoho sa veľmi teším.“  

Oslava slobody a demokracie 

Slam poetry je platformou pre slobodu prejavu. V časoch, kedy nielen slovenská spoločnosť prechádza ťažkými skúškami a ohrozovaním demokratických hodnôt, je ešte viac cítiť potrebu vzájomnej podpory a vyjadrenia názoru na obmedzovanie slobody rôznych skupín, vojnu a stratu bezpečia vo vlastnej krajine, ale aj na vyrovnávanie sa s históriou a pocitom, že nám hrozí jej opakovanie. Váhu pocitu vzájomnej podpory umocnil európsky rozmer podujatia: „Jedným z najsilnejších momentov bolo asi päťminútové standing ovation po tom, čo sme na semifinále prečítali výzvu Otvorenej Kultúry a uistenie umelcov a kultúrnych organizátorov z tridsiatich dvoch krajín, že sú ochotní sa za nás kedykoľvek postaviť, ak by sme čelili štátnej šikane. Samozrejme, finálový večer, keď sme spolu s bývalou pani ministerkou kultúry Silviou Hroncovou vyhlásili Majstrerku Európy Theresu Sperling a slameri ju zdvihli do výšky bol šialený. Celé semifinále a každý slam na ňom boli oslavou slobody a demokracie.“ hovorí Tomáš Straka o spoločenskej úlohe slam poetry a špecifickej otvorenosti tohto žánru: „Veľa ľudí má minimálny styk s literatúrou a poéziou ako konzumenti, na druhej strane, len veľmi málo Slovákov si vie predstaviť samých seba v role umelca a performera. Slam tieto stereotypy búra a tým, že fungujeme i v Michalovciach, Humennom či Brezne, otvárame možnosť slamovať širokému diapazónu obyvateľstva. Slam je tiež prítomný i na protestoch a to s rôznym zameraním. Myslím si, že jeho demokratickosť v spektre názorov spája spoločnosť na Slovensku a učí nás prijímať opačné či cudzie myšlienky a postoje. V Európe potom ide o celokontinentálny movement, ktorý ponúka možnosť hlbšieho umeleckého a spoločenského dialógu nielen v rámci EÚ. Je automatické prijímať napríklad Sýrskych či Ukrajinských slamerov a slamerky do národných scén.“ 

Intímne výpovede sa dotýkajú každodennosti publika 

Tohtoročná víťazka Theresa Sperling hovorí: „Slam poetry je zrkadlom toho, čo sa momentálne deje v spoločnosti. Reagujeme veľmi prudko na to, čo vidíme, pozorujeme a cítime. Kedykoľvek chcete vedieť, čo sa deje v spoločnosti, aká je momentálne atmosféra, čo ľudí trápi alebo aké majú starosti, choďte na slam poetry. Dozviete sa to spolu s veľmi intenzívnymi emóciami, ktoré sa k vám cez slamerov a slamerky dostanú. Vždy dúfam, že naše texty po vystúpení neskončia, ale ľudia si ich odnesú domov, že v nich budú ešte nejaký čas pracovať, aby sme našli spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so sebou navzájom.“ 

Samozrejme, dobrý slam nedefinuje miera angažovanosti a snahy zmeniť svet. Avšak aj za intímnou výpoveďou autora či autorky je často silná téma, ktorá sa dotýka každodennosti alebo pocitov mnohých ľudí z publika. Jednu z najsilnejších básní finálového večera predniesol Sven Stears. Báseň o náročnom vzťahu s otcom priniesla silnú emóciu, ktorú by sme stereotypne nečakali od muža v drese a šiltovke, a predsa na konci jeho performancie ostala časť publika v úprimných slzách.

Slamerka Freya, ktorá reprezentovala na majstrovstvách Slovensko a dostala sa až do finálovej desiatky hovorí: „Na slam poetry ma fascinuje, že spája ľudí. Sú to jednoduché básne obyčajných ľudí a páči sa mi, ako dokážu zasiahnuť obyčajné publikum. Je to prístupný typ umenia aj pre ľudí, ktorí okrem povinného čítania na škole možno nikdy neprečítali báseň, a predsa dokážu byť zasiahnutí týmto umením.“ Dodáva: „Úlohu slam poetry vnímam rovnako, ako úlohu každého písaného slova, a to je dať hlas ľuďom. Ponúknuť im platformu na vyjadrenie svojich pocitov. Aj pre mňa je to určitý typ terapie. Zároveň si najviac cením, keď mám nejaký pocit, dokážem ho napísať, predniesť pred publikom, a potom za mnou chodia ľudia a hovoria, že pri tom cítili niečo, čo by sami nevedeli vyjadriť. A to je podľa mňa presne úloha slam poetry. Dať každému hlas, aby sme sa na základe pocitov mohli spájať.“  

Na jedenástych Majstrovstvách Európy v Slam Poetry, ktoré sa v polovici decembra udiali v Košiciach, získali ceny traja ľudia. Víťazkou sa stala už spomínaná Theresa Sperling z Nemecka a okrem titulu získala aj špeciálnu sochu od umelca Helmuta Bistiku. V prvej trojici sa ešte umiestnili, angličan Sven Stears, ktorý obsadil druhé miesto a tretí bol reprezentant Škótksa Gordon Powrie.  Špeciálnu cenu poroty si prevzala slamerka Hera z Ukrajiny a cenu diváctva udelila online komunita portugalskej autorke Marii Caetano Vilalobos. Hlavnou cenou bol však určite pocit súdržnej európskej umeleckej komunity, ktorý sa organizačnému tímu a účastníctvu majstrovstiev podarilo preniesť aj na publikum, ktoré počas dlhých súťažných večerov zaplnilo veľké sály v Tabačke Kulturfabrik a Kasárňach/Kulturparku.