Spolupráca je základ
Stretli sme sa v decembri v priestoroch na Továrenskej ulici. Tam dnes sídli časť kreatívcov, ktorí, po tom, čo boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry 2013, verili, že sa v tomto regióne vytvoria podmienky na rozvoj kreatívneho priemyslu. Odvtedy prešlo desaťročie. Chvíľku po EHMK sa zdalo, že procesy sú naštartované. V roku 2019 však boli nútení založiť si združenie, aby mohli lepšie a efektívnejšie presadzovať svoje práva. Jeho názov je STROJ.
V roku 2019 bolo v ateliéroch na Strojárenskej ulici v Košiciach okolo troch desiatok ľudí. Odtiaľ aj názov združenia STROJ. Hlavnými postavami organizácie boli fotografka Michaela Eliáš, fotograf Vlado Eliáš, graficky dizajnér Marek Čecho, výtvarník Oto Hudec a ďalší. Podľa Mareka Čecha, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia STROJ, vznikla organizácia preto, aby zastrešila tých, ktorí potrebujú cenovo i geograficky dostupné ateliéry v Košiciach a chcú nejakým spôsobom nielen byť v kontakte s kultúrou v meste, ale priamo ju ovplyvňovať. Keď v roku 2020 boli viacerí z priestorov vysťahovaní kvôli výstavbe Kreatívneho centra KSK, podarilo sa im spoločným úsilím v nasledujúcom roku získať priestory na Továrenskej ulici č. 3. Usídlila sa tu komunita podobného razenia ako bola na Strojárenskej, i keď z rôznych dôvodov došlo k istej obmene osadenstva.
Diskusia členov združenia, ktoré realizovali v spolupráci s Agentúrou regionálneho rozvoja v rámci projektu CINEMA – Creative Industries for New Urban Economies in the Danube Region, bola o budúcnosti nielen združenia, ale kreatívneho priemyslu v Košiciach vôbec. Kým sa my zhovárame, vo vedľajších miestnostiach sa pracuje. Priestory na Továrenskej sú síce malé, chýbajú, ako vždy, predovšetkým sklady, ale majú aj svoju výhodu. Tou je, že sa nachádzajú na osi medzi kinom Úsmev a Tabačkou, majú blízko k aktivitám oboch inštitúcií a vedú s nimi aktívny dialóg. Kto vlastne tvorí túto kreatívnu komunitu dnes? „Je tu veľa ľudí, ktorí robia umenie, napr. sú tu ľudia, ktorí tvoria klasické výtvarné umenie, ale aj ľudia, ktorí robia aj odvodené veci od tohto, napr. Elena Čániová, grafická dizajnérka, ktorá robí knižný dizajn pre významné vydavateľstvo Literárna bašta, je tu napr. Tomáš Tóth, mladý odevný dizajnér, ktorý dizajnuje kožené doplnky, je tu Igor Kupec, ktorý je grafický dizajnér známy aj svojou občianskou angažovanosťou, zameriava sa vo svojej tvorbe na vizuálne identity a kampane, Peťo Kováč, ktorý má svoju značku laserovo gravírovaných doplnkov domácností, a mnoho ďalších kreatívnych tvorcov,“ hovorí súčasná šéfka združenia.
Súčasťou priestorov STROJa na Továrenskej je aj coworking pod názvom Mašina. Ten otvorili na začiatku roka 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine. Podľa Zuzany Réveszovej najprv preto, aby sprostredkovali priestor pre ukrajinské rodiny zadarmo. „Nazvali sme to Mašina, lebo je to vlastne po ukrajinský stroj. Teraz tam vlastne v tomto zdieľanom ateliéri fungujú ďalší ľudia, ktorí chcú spoločný priestor, lebo nepotrebujú byť z rôznych dôvodov sami,“
hovorí. Coworking je vlastným ostatným ateliérom lacnejší, zdieľaním priestorov totiž klesajú náklady, a to je pre mnohých priorita. V coworkingu pracujú ľudia, ktorým vyhovuje byť v spoločnosti, zlepšuje sa tak ich výkon. Vedia sa poskladať na vybavenie, mať spoločnosť pri obede, alebo dostať spätnú väzbu na svoju prácu.
Na prízemí budovy na Továrenskej sídli ďalšie združenie prepojené so STROJ-om. Jeho názov je SPOLKA a priestory SPOLKY aktuálne slúžia ako jeden z ateliérov. Prioritne sa sústreďuje na priestorové plánovanie, dizajn, interiérový dizajn, teda na citlivé plánovanie, environmentálne plánovanie, atď. Momentálne ju tvorí 7 členiek a členov. Samé sa charakterizujú ako feministický kolektív, pretože, ako zdôrazňuje Zuzana Réveszová „sú to hodnoty, na ktoré dbáme.“ Ako kľúčovú hodnotu akcentujú starostlivosť, ktorú by radi premietli aj do architektúry miest.
Ako takmer všetky subjekty nezriaďovanej kultúry bojujú predovšetkým s nedostatkom finančných zdrojov. Časť z nich získavajú z Fondu na podporu umenia, ale to nestačí. „Navyše nikdy nevieme, či ich vôbec dostaneme a koľko,“ hovorí Zuzana Réveszová. A tak podľa jej slov je to príspevok, symbolicky cash flow, ale „inak musíme byť samoudržateľní,“ zdôrazňuje. „Granty sú fajn, ale sú to veci extra. Nie je to niečo, čo je súčasťou každodennej operácie. Radi by sme skôr rozbehli aktivity, ktoré nám pomôžu získať podporu verejnosti napr. nejaký obchod, kde si ľudia budú môcť kúpiť naše výrobky,“ dodáva.
Na tomto zámere usilovne pracujú. „Snažíme sa teraz systematicky nastaviť aktivity a ešte tento rok otvoriť malú dielničku, kde by sme mohli tvoriť nejaké spoločné veci. Tiež chystáme vzdelávacie workshopy, kde by sme mohli viacej spoznať to, čo robia jednotliví naši členovia, kde by sme mohli niečo spoločne vytvárať, no a možno v tom ďalšom polroku by to mohol byť aj spomínaný obchodík.“
Otvorení sú aj spolupráci s inými organizáciami doma i v zahraničí. Problém je jediné v kapacitách. „Dnes ešte nemáme na to, aby sme platili nejakého človeka, ktorý bude venovať čas marketingu. V súčasnosti má každý z nás k nejakú svoju prácu, ktorej sa venuje a kde musí odovzdať najviac energie. Starostlivosť o kreatívnu komunitu na Továrenskej je stále dobrovoľná vec, ktorú robíme, lebo si myslíme, že to má zmysel,“ zdôrazňuje Zuzana Réveszová.
V každom prípade však nikto z tunajších kreatívcov nemá záujem byť súčasťou projektov, kde sa činnosť len deklaruje bez reálnych aktivít. Potreba spolupatričnosti, trvalej udržateľnosti, flexibility, to všetko vytvára synergiu kreatívneho ekosystému priamo v centre druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Už ju len využiť.
Článok vznikol v rámci projektu CINEMA. Projekt je financovaný z fondov EÚ (ERDF, IPA, ENI).
