Už sa ma prestali pýtať, prečo nerobím doktora

Peter Nagy je veterán herného priemyslu v Košiciach aj na Slovensku. Študoval síce medicínu, rýchlo ale pochopil, že ho neobmedzená sloboda a tvorivosť, ktorú ponúka tvorba počítačových hier, priťahuje oveľa viac. Začínal v roku 2001, keď založil Gamefarms, spoločnosť, ktorá vytvorila viac než 20 crossplatform hier. V roku 2017 založil boutique produkciu videohier Grindstone. Od začiatku ale pochopil, že cesta nutne vedie cez budovanie silnej komunity, a preto je aj hlavnou silou v Slovenskej asociácii herných vývojárov (www.sgda.sk ), čo je celoslovenská organizácia, ktorá zastrešuje a reprezentuje herných vývojárov jednak voči partnerom mimo Slovenska a jednak voči slovenským štátnym inštitúciám. Peter osobne stojí za viac než dvadsiatimi premiérovými hrami, ktoré boli vyvinuté na Slovensku.

Ako hodnotíš uplynulý rok v oblasti herného priemyslu v Košiciach? Povedal by si, že sa vám, vývojárom hier, darilo?

Určite to bol náročný rok pre každého, vývojárov nevynímajúc. Všetci sme prepojení a sme súčasťou jedného globálneho ekosystému, takže všetky globálne udalosti sa prenášajú na každú jeho súčasť.
Na druhú stranu, vo všeobecnosti herný priemysel už opakovane preukázal relatívne vysokú rezistenciu voči externým vplyvom a dokázal rásť aj počas predošlých rôznych kríz. Určite sa mnohým vývojárom darilo rozvíjať aj v minulom roku. 

Myslím, že systém v Košiciach je výrazne poddimenzovaný, má veľké rastové rezervy, a preto sa rozvíjal aj napriek komplikovanejším externým faktorom. Pevne verím, že sa na tejto rastovej trajektórii udržíme v Košiciach dlhodobo. 

Aké sú podľa teba hlavné výzvy pre herný priemysel v Košiciach, ale aj na Slovensku? Sú to zručnosti, nedostatok ľudí, financovanie?

Bohužiaľ, tých výziev je veľa. Školstvo je zastarané a nereaguje na potreby trhu, respektíve reaguje veľmi pomaly a skôr než prvoplánovo zhora dole, tie reakcie vidíme na úrovni jednotlivých pedagógov. Vysoké školy žijú v nejakom svojom akademickom svete, ktorý je z veľkej časti izolovaný od reality.
Financie a investície do segmentu herného priemyslu sú veľmi marginálne a vo všeobecnosti sa skôr hľadajú dôvody, prečo neinvestovať, než spôsoby, ako investovať. To je z môjho pohľadu nepochopiteľné, lebo výnosy z herného segmentu majú obrovský potenciál – stačí sa pozrieť na úspešné príbehy či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Veľa investorov však nerozumie hernému biznisu, a preto sa mu cielene vyhýbajú. Pre vývojárov potom ostáva zahraničný kapitál. 

Ocenili by ste nejakú konkrétnu podporu štátu, mesta, kraja? 

V princípe, každá podpora sa počíta. Financie sú kľúčom k všetkému, ale samozrejme aj podpora vzdelávania je veľmi dôležitá. Určite by som bol nerád, keby nás štát, kraj, alebo mesto nechávali „len pracovať“ – práve naopak. Nie sme izolovaná sústava v rámci spoločnosti, ale sme prepojení a sme jej súčasťou. Každá správa, každá zmienka o hernom priemysle, či aktivita posúva povedomie o tom, čo robíme a pomáha hernému priemyslu ako celku, a preto naozaj každá forma podpory je významná pre rozvoj ekosystému. 

Samozrejme, ak sa rozprávame o tom, čo má najvyššiu pridanú hodnotu, tak sú to priame investície, pretože sú kľúčom k tomu, aby sme dokázali vytvárať úspešné príbehy, spätne podporovať vzdelávanie, povedomie a nové príležitosti. Na Slovensku je bohužiaľ tento segment v oblasti priamych investícií dosť marginalizovaný, či už v oblasti privátneho investičného sektora, alebo verejného – a to aj napriek vysokej pridanej hodnote a potenciálne vysokej návratnosti. 

Dokážeš pomenovať dôvody, prečo je dôležité investovať do herného priemyslu okrem zisku? Čo ďalej prináša váš sektor do iných odvetví, hospodárstva ale aj komunity?

Je úplne pochopiteľné, že pre mnohých je nezrozumiteľné, prečo by sa mal podporovať sektor, ktorý je potenciálne vysoko ziskový a úspešný. Preto je dôležité vyzdvihnúť jeho kľúčové prínosy. Ide o 100% exportný segment, prakticky všetky príjmy sú generované z predajov v zahraničí, či už na B2B úrovni, alebo priamo na B2C. Má enormný potenciál rastu a úspešné herné príbehy majú úplne reálnu príležitosť zarobiť desaťnásobky, až tisícnásobky vstupných investícií. Je to pre mladých veľmi atraktívna a populárna pracovná oblasť, ktorá sa dokáže pre prekročení určitej kritickej masy rozvíjať ďalej už sama. A, samozrejme, má nezanedbateľný reputačný potenciál, napríklad prezident Obama dostal pri návšteve ako oficiálny dar hru Witcher, ktorá bola vyvinutá v Poľsku. Je tam aj množstvo ďalších benefitov a v konečnom dôsledku, každá investícia do tohto segmentu sa mnohonásobne vráti štátu v budúcnosti v rôznych formách. Je mnoho krajín, ktoré si veľmi dobre uvedomujú, aká vysoká pridaná hodnota je ukrytá v hernom vývoji a cielene podporujú tento segment rôznymi formami, či už veľkými priamymi investíciami, alebo nepriamymi podpornými nástrojmi. Aby som bol konkrétny, tak Poľsko, Nemecko, Fínsko, Kanada, Spojené Štáty, Veľká Británia využívajú rôzne podporné nástroje na rozvoj tohto priemyslu. A nie je náhoda, že práve tieto štáty majú veľmi rozvinutý aj herný priemysel, ktorý prispieva štátu už násobky investícií. 

Ako vyzerá klasicky košický kodér? S čím v práci najviac zápasí, aká je jeho perspektíva v Košiciach, kam sa môže posunúť?

Musím povedať, že situácia sa zlepšuje. Predtým všetci neveriacky krútili hlavami, prečo nerobím doktora, alebo niečo iné, zmysluplnejšie. Dnes sa mi to javí subjektívne tak o máčny máčik lepšie, ale možno si len jednoducho ľudia v mojom okolí už zvykli, alebo som si zvykol ja.

V každom prípade, veľa ľudí stále vníma herný vývoj ako niečo, kde sa ľudia len hrajú, nakoľko nechápu úplne celý ten proces a skôr vnímajú počítačové hry ako niečo negatívne, ako to často vykresľujú médiá. Pritom z môjho pohľadu ide o najkreatívnejšie odvetvie, kde je možné vytvoriť naozaj čokoľvek a nebyť limitovaný ničím, len vlastnou tvorivosťou a schopnosťami. A ešte na tom potenciálne aj zarobiť slušné peniaze.

Ide väčšinou o neskúsených ľudí, ktorí jednoducho chcú tvoriť hry. V lepšom prípade majú aspoň nejaké základy herného vývoja zo školy, či už Technickej univerzity, alebo iných škôl. V tom horšom sa všetko naučili doma. Ale treba zdôrazniť, že to nie je prekážkou úspechu – naopak, je mnoho úspešných ľudí na Slovensku, ktorí takto začínali (prakticky asi skoro všetci?) – v princípe sa inak začať ani nedalo.
A preto sme podobne začínali aj my, akurát už podstatne dávnejšie. Na Slovensku je bohužiaľ celkovo ekosystém podvyživený a málokedy ľudia prichádzajú so skúsenosťami zo zahraničia a zakladajú štúdiá, alebo sa pripájajú k existujúcim štúdiám, do ktorých by priniesli svoj know-how. Toto je cyklus, ktorý je bežný v krajinách s rozvinutejším ekosystémom, ale bohužiaľ na Slovensku sme zatiaľ nedosiahli kritickú masu vývojárov, ktorá by takýto produktívny cyklus umožňovala a ide skôr o výnimky, než pravidlo.

Ja osobne som sa do toho dostal tak nejako sčasti aj náhodou – hry ma vždy veľmi bavili, ale nikdy som si nemyslel, že je možné ich aj vytvoriť, až kým sme sa nejakou náhodou nestretli viacerí a nezaložili základ Games Farm v roku 2001. Mňa na tvorbe hier vždy priťahovala najmä neobmedzená sloboda a tvorivosť – či už po vizuálnej stránke, alebo obsahovej. V dnešnej dobe je táto kreativita ešte omnoho väčšia, technológie nám umožňujú naozaj už skoro neobmedzenú tvorivosť, podľa mňa ešte väčšiu, ako film, kde chýba práve ten interaktívny element a možnosť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a divák je skôr postavený do pozície latentného pozorovateľa. Na druhú stranu chápem, že niekomu môže pasívne pozorovanie vyhovovať viac.

Ako pracujete s trendami? Vytvárate ich alebo je na to košická scéna príliš malá?

Určite nepatríme zatiaľ k nejakým trendsetterom herného biznisu – na to je košická scéna príliš nerozvinutá. Ale všetko sa postupne posúva, objavujú sa viac, alebo menej úspešné príbehy a verím, že Košice majú obrovský potenciál stať sa centrom herného vývoja na Slovensku, obzvlášť v oblasti PC a herných konzol. 

Technologicky sa taktiež posúvame dosť výrazne každým rokom a momentálne už máme naozaj extrémne šikovných ľudí, ktorí pracujú na špičkových svetových projektoch, učia sa od tých najlepších a najúspešnejších, pracujú s najpokročilejšími technológiami. Takže trend je jednoznačne nastavený dobre, stačí pokračovať ďalej a nevzdať to, a v dohľadnej dobe sa začnú vytvárať aj viac úspešné príbehy, ktoré začnú potom generovať viac záujmu, pritiahnu viacerých ľudí a tento cyklus začne fungovať lepšie.

Pracujete aj s inými sektormi kreatívneho priemyslu? Je bežná taká spolupráca? 

Určite áno. Treba si uvedomiť, že herný vývoj nie je programátorská záležitosť, na rozdiel od vývoja rôznych aplikácií. Naopak, herný vývoj je extrémne multisektorová záležitosť, primárne v oblasti kreatívneho priemyslu a pokrýva naozaj najrôznejšie odvetvia. Pre vývoj jednej kvalitnejšej hry potrebujete nielen programátorov, ale aj 2D grafikov, 3D grafikov, herných dizajnérov, vizuálnych dizajnérov, spisovateľov, animátorov, video editorov, hercov, zvukárov, hudobníkov, režisérov, testerov, manažérov, sieťových správcov, adminov, ekonómov, marketérov, komunitných manažérov a podobne, takže ako vidíte, záber je naozaj výnimočne široký. Niektoré profesie na Slovensku ani veľmi nemáme, čo opäť vytvára obmedzenia v raste a rozvoji herného priemyslu. 

Ako vnímaš Košice dnes? Mení sa mesto k lepšiemu?

Určite sa mení k lepšiemu. Prekáža mi mnoho vecí, ja som ten typ nespokojného človeka, ktorý sa snaží stále v niečom zlepšovať a posúvať ďalej a potom sa to prirodzene nejako snažím prenášať aj na svoje okolie, či už priamo, alebo aspoň príkladom.

Košice sú naozaj super. Vidím neuveriteľný progres za ostatných mnoho rokov, ale taktiež obrovské rezervy a stále takú tú slovenskú skostnatenosť, v ktorej sme boli väčšinou vychovávaní. Ale taktiež si uvedomujem, že je náročné meniť systém, ktorý je tu zabehnutý a preto nemôžem veľmi kritizovať neúspechy – ale aspoň sa snažím zlepšovať veci, na ktoré dosiahnem a ktoré sa dajú zlepšiť. 

Na čom práve pracuješ? Na čo sa tešíš v roku 2023?

Tento rok plánujeme konečne dokončiť a vydať jeden z našich projektov Die by the Blade. Tiež pripravujeme prvýkrát Game Jam v Košiciach pod záštitou Game Days, v spolupráci s Technickou univerzitou. Pevne verím, že sa to všetko podarí a zorganizujeme pilotný ročník tohto projektu. Na jeseň, koncom októbra pripravujeme hernú konferenciu Game Days 2023, kde privítame skvelé talenty z celého sveta. A máme v pláne začať ďalší väčší projekt, získať nejaké investície, rozšíriť naše aktivity aj mimo Košíc, takže máme toho celkom dosť. Najviac sa však teším, až vydáme tohto roku Die by the Blad. Je v tom kopec času a úsilia skvelého tímu a zaslúžia si, aby si ten projekt konečne mohli vyskúšať hráči z celého sveta.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.