Východ má potenciál byť inšpiráciou pre ostatných: Marek Lavčák & Eastcubator

Keď sme si s ním dohadovali čas a miesto rozhovoru, navrhli sme nejaký preňho blízky, pracovný priestor. Odpovedal: ,,Mojou kanceláriou sú celé Košice.” Marek Lavčák sa zaujíma o rozvoj mesta prostredníctvom biznisu, ale i komunity. Ak sa mu niečo nepáči, je odhodlaný dať to verejne najavo. Napríklad aj otvoreným listom, ktorý zavesí ako status na Facebooku a ten má neskôr 8 tisíc zdieľaní. Prečítaj si viac o jeho lokálpatriotizme.

Marek, ako to je teda s tvojou ,,celomestskou” kanceláriou?

Mojím stálym zamestnaním je tvorba marketingu pre Deutsche Telekom. Je to kreatívna práca, ktorá ma veľmi baví. Pri niektorých telefonátoch však naozaj potrebujem tiché prostredie a vyhľadávam tak rôzne miesta mimo kancelárie. Inokedy som doma sám, a potom sa mi zas nakopí veľa stretnutí s ľuďmi z rôznych krajín v Eastcubatore alebo v kaviarňach. V rámci dňa tak prejdem naozaj celé Košice, preto sú mojou kanceláriou.

Skús nám priblížiť svoje každodenné aktivity.

Po práci mám dosť času na rozvíjanie našich projektov v Eastcubatore. Za posledné tri roky sme zorganizovali školenia na rôzne témy alebo niekoľko webových platforiem. Povedali sme si, že je tu veľa ľudí, ktorí to robia lepšie ako my a namiesto toho, aby sme sa im snažili konkurovať, vytvorili sme priestor pre vznik komunít.

A potom sú tu všetky vaše eventy.

S organizovaním eventov sme začali asi ako prví. Začali sme pracovať s komunitami a naším prvým veľkým podujatím bol Start up Weekend na Technickej univerzite, ktorého cieľom bolo spájať mladých podnikateľov. Počas 54 hodín človek dokázal prejsť od nápadu cez business model až k hotovému produktu. Práve úžasná atmosféra a nasadenie ľudí boli prvým impulzom k tomu, že chceme, aby to v Košiciach takto vyzeralo každý deň, nie len raz do roka. Potom prišli eventy ako Hackathon. Nakúpili sme občerstvenie a ľudia si tam prišli na 24 hodín dokončiť veci, ktoré dlho odkladali. Počas týchto podujatí sa postupne sformovali skupiny, s ktorými sme neskôr mohli spolupracovať pri tvorbe ďalších podujatí. A tak sme sa začali obzerať po vlastnom priestore.

Ako prebiehal jeho výber?

Rok nám trvalo, kým sme zohnali vhodné miesto. Boli sme partia študentov, vlastných peňazí sme veľa nemali, a preto sme sa obrátili na mesto a kraj v snahe nájsť niečo lacné. Tak sme sa dostali do priestoru na radnici v časti Staré mesto a dali sme ho do použiteľného stavu s pomocou skupiny ľudí, ktorú táto práca ešte viac utužila. Po otvorení dostali všetky naše aktivity jeden spoločný domov.

Volali ste to od začiatku coworking?

Áno, ale ľudia na východe ešte nevnímali tú kultúru coworkingov tak ako dnes, hoci už vtedy mnohí robili weby, grafiku, dizajn a pracovali z domu. V tom čase sme ešte nevedeli presne odpovedať na otázku, prečo by to mali zmeniť z home office na coworking. Až neskôr, keď sme tu začali sami pracovať, sme si uvedomili hlavnú výhodu, že vznikol pracovný priestor, ktorý sa nemieša s domovom. Zistil som, že vzťah s mojou priateľkou je úplne iný, keď nerobím z domu lebo ju neberiem ako kolegu, ktorý mi zavadzia, ale ako človeka, s ktorým žijem. Začali sme o tom diskutovať, robiť osvetu, ľudia si to tu prišli vyskúšať a zrazu sa nám coworking začal zapĺňať.

Čo u vás človek nájde?

Ak si chceš u nás prenajať miesto, máš mesiac na to, aby si si to vyskúšal. Dôležité je, či si rozumieš s ľuďmi, ktorí tu už sú a či si oni rozumejú s tebou. Musí tu fungovať chémia. Naši klienti uprednostňujú funkčnosť a obsah pred samotným dizajnom. Pozývame tu zahraničných speakerov i ľudí z veľkých firiem, ktorí robia so zaujímavými technológiami a našim klientom ponúkame možnosť rozvoja v ich oblasti v rámci IT.

Spomínal si, že najprv ste boli len partia študentov. Čo sa zmenilo odkedy máte tento priestor?

Zmenilo sa napríklad to, že každý z nás už má rodinu, čakáme alebo máme deti, hypotéky a odrazu je toho voľného času menej. Stále nám však ide o to, aby sme vytvorili priestor pre ľudí, kde budú môcť robiť to, čo ich baví a vytvárať pri tom komunitu. To znamená, že tie aktivity už nemusíme nevyhnutne robiť len my a kvalita obsahu sa vďaka spolupráci s ďalšími ľuďmi zvyšuje.

Pred časom si na svojom Facebooku zverejnil status, ktorý zaznamenal desaťtisíce reakcií. Na čo si ním chcel poukázať?

Bol to otvorený list adresovaný vedeniu našej krajiny. Už mi to nedalo a potreboval som vyjadriť, čo cítim. Tak som zhrnul všetky udalosti, ktoré som zachytil za posledné mesiace. Najviac ma dopálilo to, dnes už legendárne vyjadrenie, že na východe nič nie je. To bolo pre mňa príliš – ja som horlivý lokálpatriot! V Košiciach žijem už 8 rokov a veľmi mi prirástli k srdcu. Je tu veľa šikovných ľudí a mnohí z nich robia na vlastných veciach. Sú tu veľké firmy, malé firmy, je tu kultúra. Za posledných 10 rokov toto mesto veľmi vyrástlo a myslím si, že celý východ sa niekam posunul. Aj Eastcubator máme v Košiciach, Prešove a dokonca i v Bardejove.

V Bardejove?

Prišiel som do Bardejova na event, kde bolo 100 ľudí a 90 z nich boli programátori, ktorí sa vrátili zo zahraničia a robia teraz ako freelanceri. Vtedy som si uvedomil, že dnes je vlastne jedno, kde žiješ. Veľa ľudí sa vrátilo na východ, lebo aj tu môžu robiť v podstate čokoľvek.

Čiže nemáme diaľnice, ale máme ľudí.

Presne tak. A to je náš najväčší kapitál. Každý sa sťažuje na chýbajúce diaľnice, ale jedna nemenovaná ,‚madžentová” firma sa sem kedysi rozhodla prísť na základe analýzy, podľa ktorej je nedostavaná diaľnica pre Košice veľkou výhodou. Pre nich to znamená väčšiu lojalitu k regiónu, znížený dôraz na ťažký priemysel a väčší potenciál pre soft skills.

Čo je ďalší krok, ktorý by mali Košice či východ urobiť?

Mali by sme viac robiť vlastné veci. My sme sa postupne stali takým styčným bodom medzi Košicami a podnikateľmi z oblasti IT komunity, ktorí sem chceli prísť bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. V oblasti kultúry podobnú úlohu zohrávajú Tabačka alebo CIKE. Myslím, že v budúcnosti by sme mali aj my vynášať veci von a stať sa inšpiráciou pre ostatných.

Prečo si myslíš, že sú vaše projekty tak úspešné?

Odmalička mám problém akceptovať hranice a mal som šťastie na rodičov, ktorí ma podporovali. To je moja motivácia. Vznikla tu aktívna skupinka ľudí a nič z toho, čo mám za sebou, som nerobil sám. Veľa projektov, na ktorých teraz robíme, je motivovaných potrebou meniť veci k lepšiemu nielen v meste, ale na Slovensku ako takom.

Rezervuj si svoju izbu v The Invisible Hotel a vďaka lokálnemu sprievodcovi sa na vlastné oči presvedčíš, že východ Slovenska je plný skvelých vecí a jednoznačne stojí za viac než len povšimnutie.