Zmapoval 47 ázijských vodných elektrární na motorke a dopomohol k slovensko-taiwanskému diplomu
„Ak niečo robíte kvôli oceneniu, miniete svoj cieľ. Pravý výskumník je ochotný položiť celý svoj mesačný plat na stôl, len aby vedel, ako daný výskum dopadne.“ Výrok Štefana Tkáča – architekta, urbanistu, priekopníka, vynálezcu a profesora kambodžskej univerzity – presne vystihuje jeho celoživotnú snahu a drinu za poznaním. Slovenský vedec a nositeľ mnohých cien za mikro-urbanizmus či viacúčelové turbíny sa v ceste za svojimi predsavzatiami nenechal nikdy obmedziť financiami. A dokonca ani legislatívou. Práve naopak, jeho sny a výsledky dokázali pozmeniť tok štúdia na taiwanskej univerzite. Tú v minulosti i teraz zmenil práve príchod Štefana v roku 2009. Prečítaj si o živote študenta, ktorý o svoje vzdelanie bojuje za každú cenu, o dizertačnej práci porovnávajúcej hydroenergetický systém Slovenska a Taiwanu, či výučbe Technickej univerzity v Košiciach na taiwanskom campuse.
Jednosmerná letenka
Mikro-urbanista Štefan Tkáč začínal svoje štúdium na bilingválnom gymnáziu v Košiciach. Práve aj druhý jazyk mu neskôr počas bakalárskeho programu na TUKE vnukol nápad študovať v zahraničí prostredníctvom jedného z prvých Erasmov na talianskom Politecnico di Milano. Tu, v cudzej krajine, si mladý Košičan veľmi skoro uvedomil potrebu vypomáhať si na pokrytie finančných nákladov. Po ukončení bakalára na Slovensku z odboru architektúra a urbanizmus rozmýšľal kam ďalej. Štefan bol so svojimi výsledkami a talentom prijatý na prestížnu architektonickú školu Bauhaus v Nemecku, kde len mesačné školné tvorilo zhruba celý mesačný príjem jeho rodiny. Keďže išlo o nereálnu voľbu, Štefan skúmal nové možnosti. Krátko nato sa dozvedel o inžinierskom programe na taiwanskej univerzite, kde ho následne aj prijali s odpustením školného. Sám sa netají tým, že si požičal na život a jednosmernú letenku: „Predstavte si, že máte 22 rokov a ste prvýkrát úplne sám v cudzej a tak ďalekej krajine. Taiwan je od Slovenska vzdialeny 10 000 kilometrov a minimálne 15 hodín cesty s jedným medzipristátím. Prebudíte sa v Bangkoku a vtedy vám to celé dôjde. Takmer 100% vlhkosť vzduchu vám sťažuje dýchanie. Neviete, či vás niekto bude čakať na letisku a spätnú letenku nemáte,“ spomína Štefan.
Počas jedného roka na taiwanskej Chung Hua University s dostatkom počtu kreditov, po etape plavčíkovania, doučovania angličtiny a podobnej komunitnej práce, sa Štefan obrátil na dekana so žiadosťou ukončiť inžinierske štúdium po prvom roku namiesto dvoch. Dôvodom boli jednoducho financie, ktoré Štefan všetkou svojou vedľajšou činnosťou nevedel nahromadiť aj pre náklady na druhý rok školy: „Stal som sa prvým študentom, ktorému tak bolo udelené štipendium na pokrytie nákladov a zároveň som mal odpustené školné. Táto záležitosť bola vybavená do 24 hodín po mojom rozhovore s dekanom. Mohol som teda v štúdiu pokračovať a ostať ďalší rok,“ vraví Štefan.
47 vodných elektrární na motorke
Štúdium na taiwanskej univerzite bolo pre Štefana, dá sa povedať, osudovým. Počas neho si vypočul mnohých odborníkov, ktorí mu podrobnejšie opísali termín zelenej architektúry (tá minimalizuje negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie). Po návrate do Košíc preto pripravil návrh slovenskému vedeniu: išlo o priekopnícku záležitosť, kedy Štefan v podstate ako prvý požiadal o interkontinentálny euroázijský dvojitý diplom medzi slovenskou TUKE a taiwanskou CHU. Tak trávil 50% školského roka na Taiwane a zvyšnú polovicu na Slovensku.
Jeho dizertačná práca sa mala zaoberať témou udržateľnosti energie v mikro-urbánnych štruktúrach – dedinách, ktoré sú zásobené hydroenergeticky (vodnými elektrárňami). Štefan hneď na začiatku výskumu zistil, že publikácia zoraďovacia tieto elektrárne na Taiwane je dosť zastaralá na to, aby vyplnila tzv. research gap – medzeru, ktorá výskumu chýbala a bola nevyhnutná. Dohodol sa s národnou spoločnosťou Taipower, ktorá výskum umožní aj finančne podporí, ak Štefan pripraví a zistí všetky potrebné údaje a informácie k publikácii knihy. Preto si počas svojho ostrovného dobrodružstva obehol všetkých 47 vodných elektrární na motorke, občas v nich prespal a nafotil každú jednu z nich. Jeho fotografie nájdeš v sprievodcovi Taiwanese Hydropower Plants / Taiwanské vodné elektrárne, ktorá vyšla s podporou Taipower, Čínskeho hydraulického inštitútu, CHU a TUKE univerzity: „Štúdiou v svojej dizertačnej práci som porovnával hydroenergetický potenciál a systém slovenských a taiwanských mikro-urbánnych štruktúr. Navrhol som mikro-urbánny energetický model, podľa ktorého vie byť rast mesta udržateľný. Dôležitým a zároveň zaujímavým faktorom bola aj skutočnosť, že Slovensko i Taiwan majú príbuzné geomorfologické črty.“
„Výstupy tejto práce potvrdili fakt, že ak nebudeme rozvíjať energetiku našich miest so zreteľom na krajinotvorbu, vznikne jedna veľká masa, ktorú nebudeme vedieť udržateľne energeticky zásobovať. Tak je na tom momentálne aj Taiwan, ktorý 99,8% energetických zdrojov dováža a hydroenergetický potenciál využíva len na niečo cez 24%. U nás sa využívanie vodných zdrojov v hydroenergetike pohybuje na úrovni presahujúcej 56%.“
Taiwanci na TUKE už nemusia opustiť ostrov
Celý slovensko-taiwanský príbeh má dosah aj na prítomnosť, a to nielen pre Štefana Tkáča. Profitovať z neho môžu čoskoro už aj taiwanskí či dokonca iní zahraniční študenti a profesori. Prostredníctvom Štefanovej práce bolo v roku 2018 podpísané Memorandum o spolupráci medzi univerzitami a dohoda o stálom vysunutí Stavebnej Fakulty Technickej Univerzity v Košiciach na pôde Chung Hua University. Ide o internacionálny koncept výučby známy pod skratkou IBC (International Branch Campus). V praxi a v našom jazyku to označujeme ako fyzické vysunuté pracovisko danej fakulty univerzity.
„V Taiwane budeme využívať našu výuku cez digitálny systém Moodle, ktorú pripraví profesor na TUKE a ten taiwanský ju zase študentov naučí. IBC je vysunutie kultúry a edukačnej formy v cudzej krajine, ktorá prináša neskutočné množstvo výhod pre študentov i vyučujúcich. Ja takto pôsobím taktiež na American University of Phnom Penh v Kambodži. Ako profesor mám širokú škálu materiálov a prístupov ku knižniciam, fondom a výskumom rovnako ako americkí profesori. TUKE sa touto agendou zaoberalo od roku 2015 a pevne verím, že prvých študentov by sme mohli mať v roku 2020. Taiwanskí študenti si takúto súkromnú formu štúdia s IBC samozrejme zaplatia, no tieto sumy sa nevyrovnajú tomu, ako keby museli cestovať na Slovensko či inde. S dvojitým diplomom sa zaobídu v oboch kontinentoch Európy i Ázie bez nostrifikačných foriem alebo iných administratívnych úkonov,“ vysvetľuje Štefan.
Štefan Tkáč je nositeľom viacerých ocenení ako Zlatá medaila Jána Bahýľa, Zlatá medaila za dizajn mikro-urbánnej viacúčelovej turbíny či Špeciálna cena BMW za udržateľnosť a inováciu. Tvrdí, že dostať medailu je skvelý pocit, no nikdy na nich nelipol. Veľmi si váži ocenenie svojej práce s ohľadom na prospešnosť pre spoločnosť: „Ak niečo robíte kvôli cene a nie výskumu, rozbijete svoj focus a nedosiahnete cieľ. Štipendiá a medaily prídu neskôr samé. Kreatívni ľudia nikdy nie sú spokojní. Stále chceme vymýšľať niečo nové.“
Štefana Tkáča môžeš zastihnúť nielen v Taiwane či Kambodži, ale aj v Košiciach. Cool media artová izba ti ponúkne výdobytky techniky aj počas jediného nocľahu. Viac nájdeš na webe Invisible Hotel.
